Na workshope Sieťová regulácia v podmienkach SR predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Ján Matuský a predstaviteľ poradenskej spoločnosti Nera Andrej Juris prezentovali reguláciu cien a podmienok pre sieťové odvetvia, kam patrí aj elektrina a zemný plyn, ako predvídateľnú, transparentnú a rovnoprávnu. Nemožno súhlasiť s tvrdením ÚRSO, že ich rozhodnutia boli predvídateľné, pretože prvé rozhodnutia boli vydané 22. októbra a rozhodnutia týkajúce sa SPP, a. s., a SEPS (prenosová sústava), a. s., boli vydané až 18. decembra 2002. Vzniká tu potom otázka, koľko času mali v tomto prípade odberatelia na prípravu a akým spôsobom mali uvedené rozhodnutia zapracovať do svojich odberateľských zmlúv. Neobstojí ani argument, že rozhodnutia o metodike boli vydané v marci, pretože podstatné je to, aké čísla sa do vzorcov dosadia.
Predseda ÚRSO Ján Matuský na priamu otázku, kedy úrad schválil prvé rozhodnutia týkajúce sa stanovovania maximálnych ovplyvniteľných nákladov pre rozvodné závody, odpovedal, že v októbri 2002. Lenže v skutočnosti boli tieto rozhodnutia k dispozícii distribučným a. s. -- regulovaným subjektom, už 20. marca. Zrejme preto, aby regulačný rámec poznali uchádzači o privatizáciu, avšak odberatelia ho mohli zistiť až 20. októbra, keď bol zverejnený. V ňom úrad pre ZSE určil objem ovplyvniteľných nákladov rozhodnutím pod. č. 589/URSO/2002/07 na sumu 665,44 Sk za jednu megawatthodinu dodanú odberateľom. Myslíme si, že nezverejnenie rozhodnutí v čase ich prijatia mohlo súvisieť s predvolebným obdobím.
V rozhodnutiach týkajúcich sa prenosovej sústavy -- SEPS -- sa väčšina čísel považuje za obchodné tajomstvo, preto je veľmi odvážne tvrdiť, že opatrenia úradu sú transparentné. Zostáva takmer nepochopiteľná skutočnosť, že subjekt s takým monopolným postavením, aké má SEPS, uvádza položky "plánované investície na rok 2003, 2004, maximálny povolený príjem za prístup k prenosovej sústave" ako obchodné tajomstvá. Neobstojí ani donekonečna opakovaný argument, že po minulé roky tu boli krížové dotácie v cenách plynu a tranzit dotoval spotrebu. Proklamované čísla sa pohybujú v desiatkach miliárd Sk. Na vyčíslenie rozdielov (ak vôbec nejaké sú) by bolo potrebné zverejniť nákupnú cenu. K takýmto informáciám však nie je prístup.
Vyjadrenie o rovnoprávnosti regulácie vzhľadom na regulované subjekty možno vyvrátiť faktom, že výrobné podniky ako koneční spotrebitelia pracujú s rentabilitou na úrovni 4 -- 5 % a prirodzené monopoly na úrovni vyššej ako 10 % (skutočnú hodnotu ÚRSO nezverejnil). Úrad, ktorý má vystupovať ako regulátor, obhajuje postavenie monopolov a nechráni spotrebiteľa, ako mu zákon ukladá, ale vyzýva prostredníctvom médií výrobné firmy na šetrenie svojich nákladov. Tvrdí, že domáce firmy majú dostatočne veľkú konkurenčnú výhodu v nízkych mzdových nákladoch oproti konkurencii. Na druhej strane túto istú konkurenčnú výhodu v nízkych mzdových nákladoch majú aj monopoly, ktoré by mal ÚRSO regulovať. Podľa nášho názoru Úrad zákonom stanovenú činnosť regulátora trhu robí nedostatočne. ÚRSO opakovane argumentuje tým, že spotrebitelia majú liberalizovaný trh, ktorý by im mal zabezpečiť vlastný dovoz elektrickej energie a plynu. Ani to nie je to pravda, keďže nie sú stanovené podmienky na jej individuálny dovoz.
StoryEditor