Diaľnice majú svoje nezastupiteľné miesto v rozvoji regiónov Slovenska. Preto ich urýchlená výstavba je predurčená každej vládnej moci, každému politickému subjektu, každému súdnemu občanovi, ktorý to so Slovenskom myslí vážne a seriózne. Potiaľ sme prevažne jednotní. Trieštenie názorov sa začína vtedy, keď sa začína hovoriť o trase. Či to má byť v smere sever -- juh, alebo západ -- východ, či to má byť severná vetva popod Tatry, alebo južná cez Zvolen do Košíc. A keď sú už trasy ako-tak "utrasené", potom, ktorý úsek skôr a ktorý až potom. Tu sa začína boj tisícov majiteľov -- zo zákona poverených rôznych správcov, orgánov a organizácií, záujmových skupín i jednotlivcov o uplatnenie práva hovoriť do vecí verejných, a nielen hovoriť.
Komplexná investičná príprava diaľnic je zložitý proces, ktorého jednotlivé fázy sa musia riadiť desiatkami zákonov, technických a právnych noriem. Prvou fázou je predinvestičná príprava s hlavným dôrazom na výber a stabilizáciu trasy v území. Jej rozhodujúcou časťou je posudzovanie dopravnej situácie, technickej náročnosti, efektívnosti a vplyvov na životné prostredie. Druhou je fáza investičnej prípravy. Rozhodujúcou a najzložitejšou časťou tejto fázy je zabezpečenie stavebného povolenia vrátane dokladovania majetkovoprávneho vyrovnania. Všade vo svete sa venuje investičnej príprave veľa času i peňazí, lebo ona rozhoduje o tom, ktorá trasa alebo úsek sa bude budovať. Lebo keď sa už raz povie, ktorá to bude, je koniec ďalším špekuláciám. Vymenované časti prípravy na trase diaľnice Bratislava -- Žilina -- Poprad -- Košice -- hranice s Ukrajinou sú z veľkej časti za nami, viac úsekov je v prevádzke, viaceré sú vo výstavbe alebo sa do výstavby pripravujú. Bolo by vážnou chybou a znehodnotením doteraz vykonanej práce i nákladov čo i len na chvíľu spochybniť ich opodstatnenosť. Je tu projekt Pan -- európskych dopravných koridorov, z ktorých v smere západ -- východ sa nás tri buď priamo alebo nepriamo dotýkajú. Trasa Berlín -- Vroclav -- Ľvov -- Kyjev je rovnobežná a blízko našich hraníc s Poľskom a je na poľskom území rozostavaná. Trasa Bratislava -- Žilina -- Košice -- Užhorod prechádza naším územím a jej príprava a postupná realizácia je v realizácii. Tretia trasa Bratislava -- Budapešť -- Užhorod -- Ľvov je sčasti v prevádzke a sčasti na maďarskom území v intenzívnej výstavbe. Táto trasa je približne rovnobežná a blízko našich hraníc s Maďarskom. Do takto definovaného geografického priestoru, berúc do úvahy blízky časový horizont vstupu Slovenska i oboch jeho susedov do EÚ, vsunúť ešte jednu diaľničnú trasu západ -- východ, by nebolo najvhodnejším riešením. Poloha Slovenska v kontexte európskych dopravných koridorov je historicky predurčená na vytvorenie spojenia severu s juhom. Prepojenia v tomto smere však citeľne chýbajú. Treba urýchlene dokončiť spojenie s Poľskom v oblasti Kysúc a vážne sa zaoberať prepojením maďarskej vetvy so slovenskou vetvou a s poľskou v úseku Miškolec -- Košice -- Prešov -- Rzeszow. Riešilo by to prioritne aj rozvoj východoslovenských regiónov, lebo z Bratislavy cez Budapešť po Miškolec je dnes diaľnica hotová a chýba len 80 km po Košice.
Ak dnes hovoríme, že kľúčom k riešeniu rozvoja regiónov východného Slovenska je jeho priblíženie diaľnicou, tak treba spojiť Košice s Miškolcom. Aj financovanie takéhoto riešenia z predvstupových fondov EÚ by bolo priechodné. Takúto možnosť poskytuje aj prepojením oblasti Lučenca cez Hatvan, ale aj iné. V úseku Nitra -- Zvolen -- Košice by bolo možné uprednostniť postupné budovanie rýchlostnej komunikácie. Jej financovanie zo súkromných zdrojov vzhľadom na intenzitu dopravy by zrejme nebolo priechodné. Dostať sa touto trasou na východné Slovensko v dohľadnom čase, vzhľadom na vzdialenosť medzi Zvolenom a Košicami, nutný čas investorskej prípravy a financie, sa nezdá reálne.
StoryEditor