Rope diktuje ceny dolár aj stav zásob

V predchádzajúcich dvoch dieloch sme si uviedli, akým spôsobom je možné obchodovať komodity a priblížili sme si problematiku rolovania komodít a oceňovania ETF. Teraz sa preto môžeme konečne presunúť k samotným praktickým aspektom obchodovania s jednotlivými komoditami.

V tomto dieli sa konkrétne pozrieme na problematiku obchodovania s ropou. Futures kontrakty na ropu sú obchodované na mesačnej báze a cena je uvádzaná v dolároch za barel (cca 159 litrov). Pre spresnenie pojmov je potrebné vymedziť dva základné druhy ropy - americkú ropu WTI a tzv. európsku ropu Brent.

Americká ropa (Light Sweet Crude Oil, West Texas Intermediate) sa obchoduje v USA primárne na burze NYMEX, kým Brent sa obchoduje na londýnskej komoditnej burze. Americká ropa je ľahšia a obsahuje menej síry ako európska ropa Brent, a preto spravidla platilo, že jej cena bola zhruba o dolár vyššie. Tento zjednodušený predpoklad však prestal platiť koncom roka 2010, kedy americká ropa WTI prišla definitívne o svoju pozíciu globálneho benchmarku potom, čo Saudská Arábia prešla pre odvodzovanie ceny svojej ropy od ropy WTI k ropnému indexu publikovaného spoločnosťou Argus. Ceny ropy tohto indexu sa tradične odvodzujú od európskej ropy Brent, čo v priebehu tohto roka viedlo k výrazným aj viac než 10 USD rozdielom medzi týmito dvomi typmi ropy.

Ak sa investor rozhodne pre obchodovanie americkej ropy, mal by tiež vedieť, že pre jej cenový vývoj je kľúčový stav zásob v meste Cushing, kde sa zhromažďuje ropa nielen z USA ale aj z Kanady. Spravidla každú stredu popoludní sú investori informovaní o aktuálnej zmene zásob v tomto oklahomskom meste. Cena európskej ropy Brent je citlivejšia na vývoj politickej situácie v severnej Afrike alebo Perzskom zálive. Kľúčové faktory ovplyvňujúce všetky ceny ropy sú však rovnaké ako pri ostatných komoditách - je to otázka ponuky a dopytu. Dopyt je inými slovami očakávaný rast dopytu po rope, ktorý je priamo závislý na vývoji globálnej ekonomiky. Vyšší hospodársky rast so sebou prináša aj vyšší dopyt po rope a naopak. Preto obavy o ekonomický vývoj Európy, prípadne špekulácie o ďalšej eskalácii európskej dlhovej krízy vedú k poklesu ceny ropy.

V posledných rokoch sa o hlavnom motore rastu ceny ropy hovorí o tzv. emerging markets, čo sú trhy rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, či už ide o tzv. BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika) alebo krajiny juhovýchodnej Ázie, kam sa radí napríklad Malajzia, Indonézia alebo Južná Kórea. Druhým faktorom je ponuka, ktorá často súvisí s politickou situáciou u najväčších svetových producentov. Medzi desať najväčších producentov patrí Saudská Arábia, Rusko, USA, Irán, Čína, Kanada, Brazília, Mexiko, Spojené arabské emiráty a Kuvajt. Predovšetkým pri arabských krajinách je politické riziko zrejmé, keď v posledných mesiacoch sa hovorí predovšetkým o Iráne a jeho jadrovom programe. V roku 2011 si mohli investori v praxi vyskúšať, čo znamená výpadok produkcie menšieho producenta, keď sa Líbya, ktorá predstavuje približne 1,5% svetovej produkcie, dostala do občianskej vojny. Cena americkej ropy sa v apríli vyšplhala cez 114 USD / barel a cena ropy Brent vzrástla dokonca nad 125 USD / barel.

Uvedomelý investor teda sleduje vývoj ako na dopytovej tak na ponukovej strane. Do vývoja ceny ropy zasahuje podobne ako pri ostatných komoditách aj vývoj hodnoty dolára, keď slabší dolár všeobecne znamená rast cien komodít a posilňovanie dolára vedie k ich poklesu.