Naše záruky za grécke dlhy posielame v najhoršom možnom čase. Už od polovice marca plynú Aténam čiastky z druhého balíka záchrannej pôžičky, ktoré obsahujú aj našich zhruba 150 miliónov eur garancií, o časť ktorých môžeme reálne prísť. Svedčia o tom údaje z gréckej ekonomiky aj nálady z politiky.
Grécko má vyššiu nezamestnanosť, slabšiu produkciu priemyslu aj výkon hospodárstva, než ich malo pred prvým záchranným úverom. Ak sa pomocou neho, úspor a reforiem mala krajina dostať z najhoršieho, zjavne to nevyšlo. Nestačil ani odpis časti dlhov. Aj včera dostalo Grécko ďalšie peniaze z druhého úveru s tým istým cieľom, ale horšou východiskovou pozíciou.
Je preto šialenstvo myslieť si, že na druhýkrát to vyjde, a dokonca ešte za zložitejších ekonomických podmienok. Nech dopadnú politické vyjednávania akokoľvek, ďalšie odpúšťanie dlhov alebo bankrot krajiny sú podľa všetkého na ceste. A bolo by naivné myslieť si, že druhý odpis by sa týkal iba súkromných veriteľov. Tentoraz by sa to už bez účasti verejných, teda aj štátov eurozóny, nezaobišlo. Ak teda Gréci skrachujú, a následne sa vyrokuje ďalšie odpustenie napríklad polovice dlhov, naše záruky sa zmenia na reálne peniaze, ktorých polovicu budeme „visieť“ napríklad Číne, ktorá si dlhopisy eurovalu kúpila.
Asi by to chcelo vytvoriť ďalšie pakty. Keď odchádza zdravý rozum, nie je nič lákavejšie, ako si ilúziu racionálnych riešení dotvoriť novými pravidlami a následne sa na ne odvolávať. Výber je široký – pakt o bezodnej Európskej centrálnej banke, pakt o ignorovaní čísel či pakt o bezvýhradnom odpúšťaní dlhov. Máme podmienku: nech platia pre všetkých.
Ľubomíra Chmelová, zástupkyňa šéfredaktora HN