Udalosti súvisiace s nedávnymi transakciami s akciami spoločnosti Slovnaft opäť v plnej nahote odhalili, ako ďaleko má obchodovanie s cennými papiermi na Slovensku od štandardov vyspelých trhov. Základnou úlohou kapitálových trhov je zabezpečovanie likvidity a generovanie objektívnych cien. V súvislosti s verejným akciovým trhom na Slovensku hovoriť o likvidite je stále len mlátením prázdnej slamy. A čo sa týka kurzov, tie si možno nechať urobiť na objednávku prakticky akékoľvek. Ak sa napríklad idú predávať akcie z majetku štátu, ich cena na burze predtým padá závratným tempom. Názorne sme to mohli vidieť pred Vianocami roku 2001, keď štátny Transpetrol predával akcie VSŽ. Na druhej strane, ak na trh vstupuje zahraničný strategický investor naivne sa spoliehajúci len na platné (a, bohužiaľ, nedokonalé) zákony a obvyklé štandardy transparentného obchodovania, kurz na bratislavskej burze rastie až k oblakom. Tvrdenie, že pri inkriminovanom obchode s akciami Slovnaftu, ktorého objem presiahol 40 000 % bežného denného obratu, nešlo o účelovú a vopred dohodnutú transakciu, vyžaduje značnú dávku arogancie. A to okrem iného aj z dôvodu kurzu tejto "anonymnej" transakcie vymykajúcemu sa cenovému rámcu počas niekoľkoročného obchodovania. Na včasný a účinný zásah nezávislého Úradu pre finančný trh si budú musieť účastníci trhu zrejme ešte nejaký čas počkať.
Hlboké problémy slovenského kapitálového trhu v súčasnosti dostávajú úplne novú dimenziu v súvislosti s pripravovanou dôchodkovou reformou. Úspešné zavedenie kapitalizačného dôchodkového systému je totiž podmienené existenciou vhodných investičných príležitostí a dostupnosťou fungujúcich finančných trhov. Ak má nový dôchodkový systém splniť očakávania, musí účastníkom zabezpečiť čisté výnosy presahujúce infláciu. To nevyhnutne vyžaduje vytváranie portfólií, v ktorých významnú časť budú tvoriť akcie. Domáci trh, na ktorom sa stali manipulácie kurzov súčasťou bežného obchodovania, veľa optimizmu nevyvoláva. Neexistencia objektívnych cien akcií vytvára rozsiahle možnosti a vysokú pravdepodobnosť poškodzovania aj účastníkov povinného dôchodkového sporenia. Spoliehať sa, že tomu v blízkej budúcnosti dokáže zabrániť Úrad pre finančný trh, ktorý by mal nad celým systémom dohliadať, je iluzórne. Praktiky na kapitálovom trhu, ktoré sa často tolerovali a neraz ešte stále tolerujú ako prirodzené detské choroby raného kapitalizmu na Slovensku, dnes výrazne sťažujú uskutočňovanie celej dôchodkovej reformy.
Zásadný obrat v nízkej efektívnosti fungovania domáceho trhu s cennými papiermi je aj vzhľadom na jeho obmedzenú veľkosť nepravdepodobný. Sotva to zmení aj očakávaný rýchly rast objemu aktív v dôchodkových fondoch, do ktorých by občania mali odviesť každoročne niekoľko desiatok miliárd korún. Relatívne fungujúcim segmentom sú len štátne dlhové cenné papiere. Iba so štátnymi dlhopismi však dôchodkové fondy očakávania budúcich dôchodcov nemôžu splniť. A tak sa natíska len jediné riešenie načrtnutých problémov: investovanie prostriedkov na zahraničných trhoch. Umiestnenie prevažnej časti dôchodkových úspor do zahraničných cenných papierov prinesie však vážne dosahy na celú ekonomiku. Okrem odlevu vzácneho kapitálu potrebného na dosiahnutie nevyhnutného rastu slovenskej ekonomiky sa do popredia dostáva aj otázka riadenia kurzových rizík. Tá stratí na svojej aktuálnosti až po prípadnom vstupe Slovenska do Európskej menovej únie. A to ešte nejaký ten rok potrvá. Pre významné slovenské firmy sa ako riešenie javí kótovanie svojich emisií na významných a dobre regulovaných burzách v zahraničí. Tu sa možno stanú atraktívne aj pre nové správcovské spoločnosti, ktoré budú spravovať úspory budúcich slovenských dôchodcov. Vízia prekvitajúceho slovenského kapitálového trhu ostane už asi navždy len snom. Ostáva len veriť, že iné reformné vízie dopadnú lepšie.
StoryEditor