Už zasa sa míňa svetu ropa?

Ceny ropy sa dnes pohybujú vysoko nad päťdesiatimi dolármi za barel. To je čiastočne dané krátkodobými ponukovými šokmi, ako je napríklad iracký konflikt, zamestnanecké spory v Nigérii, konflikt medzi firmou Jukos a ruskou vládou a nedávne hurikány na Floride. Len čo sa tieto otrasy rozplynú, môžu ceny ropy opäť klesnúť, ale špekulatívne efekty by ich mohli aj naďalej držať relatívne vysoko a oslabovať tak svetovú ekonomiku a stláčať ceny na akciových trhoch.
I dočasný výkyv cien ropy smerom nahor môže mať dlhodobé dôsledky pre sociálne reakcie. Vysoké ceny živia verejnú diskusiu o budúcnosti cien ropy. Výsledkom môže byť posilnenie verzie naznačujúcej riziko ďalšieho zvýšenia. Experti môžu tvrdiť, že nedávne zvýšenie cien spôsobili krátkodobé ponukové faktory, ale cenový vzostup dáva hodnovernosť desivejším dlhodobým verziám.
Desivá verzia, ktorá sa posilňuje, sa týka rozvojového sveta, konkrétne Číny a Indie. Tam rýchly hospodársky rast -- a žiadne reštrikcie na množstvo emisií, vyplývajúce z Kjótskeho protokolu -- vytvára neuspokojiteľný dopyt po rope. Podľa tejto verzie sa svetové zásoby ropy vyčerpajú rýchlejšie, než sme si mysleli, lebo tieto miliardy ľudí si napĺňajú svoje sny o veľkých domoch a terénnych vozidlách. Samozrejme, Čína, India i niektoré ďalšie nové ekonomiky zaznamenávajú rýchly rozvoj. Podľa expertov je však problémom špecifikovať dlhodobé dôsledky tohto javu pre trh s energiami. Priveľa faktorov totiž zostáva nejasných: rýchlosť rastu energetického dopytu v týchto krajinách, objavy nových zásob ropy, pokroky v úsporných technológiách a v konečnom dôsledku i nahradenie ropy inými zdrojmi energie.
Pre ceny ropy dnes i v neďalekej budúcnosti je však dôležité vnímanie konkrétnej verzie a nie nejasností na jej pozadí. Ak sa situácia vníma tak, že ceny budú vyššie, potom budú mať tendenciu zvýšiť sa už dnes. Trhy fungujú takto.
Pri všeobecnom presvedčení, že sa ceny ropy v budúcnosti zvýšia, sa vlastníci ropných zásob budú snažiť odložiť nákladné investície na prieskumy a rozširovanie výrobnej kapacity a môžu ropu ťažiť v nižšom objeme. Radšej budú ropu predávať a investovať do jej ťažby až neskôr, keď budú ceny vyššie, čím obmedzia rast ponuky. Z predpokladov sa stávajú napĺňajúce sa proroctvá, ceny ropy stúpajú a vzniká špekulatívna bublina.
Keď si však vlastníci ropných zásob budú myslieť, že ceny v dlhodobom meradle poklesnú, získajú dnes impulz na prieskum ropných nálezísk a rozšírenie produkcie, aby ešte pred poklesom predali čo najviac ropy. Výsledný previs ponuky tlačí ceny dole, posilňuje očakávanie ďalších poklesov a vytvára opak špekulatívnej bubliny: cenový kolaps.
Všetko sa to môže javiť ako zrejmé. Ale my máme sklon myslieť si, že ceny ropy neurčuje očakávanie budúcich cien. Keď napríklad v januári 1974 vypukla prvá celosvetová ropná kríza, ceny ropy sa v priebehu niekoľkých dní zdvojnásobili. Predpokladalo sa, že bezprostrednou príčinou bol ohromujúci úspech Izraela v jomkippurskej vojne. Arabských producentov ropy to viedlo k odplate v podobe priškrtenia produkcie. Druhá kríza z roku 1979 sa zvyčajne prisudzuje prerušeniu dodávok z oblasti Perzského zálivu po islamskej revolúcii v Iráne a vypuknutí vojny medzi Iránom a Irakom.
Prečo zostali skutočné ceny ropy očistené o infláciu až do roku 1986 na úrovni roku 1974 alebo vyššie? Úlohu tu pravdepodobne zohrali špekulatívne tlaky, ktoré ovplyvňovali rozhodovanie OPEC a ďalších organizácií. Hoci zmenám v psychológii trhu je ťažké rozumieť, obavy tvoriace základ podobných epizód iracionálnej neviazanosti sú takmer vždy zrejmé.
Napríklad v roku 1972 vydali vedci z Massachusettského technologického ústavu, medzi ktorými bol i počítačový priekopník Jay Forrester, knihu Limity rastu. Publikácia vyvolala medzinárodnú debatu o tom, či bude svet v krátkom čase čeliť veľkým ekonomickým problémom spôsobeným nedostatkom ropy a ďalších prírodných zdrojov -- teda problémom, ktorých predzvesťou sa podľa všetkého stalo obmedzenie produkcie v krajinách OPEC o osemnásť mesiacov neskôr.
Druhej kríze bezprostredne predchádzala havária jadrového reaktora na Three Mile Islande v Pennsylvánii v marci 1979, ktorá posilnila protijadrové hnutie. Jadrová energia, pokladaná za hlavnú technologickú poistku proti vyčerpaniu celosvetových zásob ropy, sa náhle ocitla v podozrení a ceny ropy sa do konca roku opäť zdvojnásobili.
Po roku 1979 obavy z obmedzenia rastu a jadrovej energetiky ochabli. Ceny ropy sa postupne znížili a akciový trh začal dlhé stúpanie k maximu z roku 2000.
Terajší vzostup cien ropy ukazuje, že ľudia sú stále ochotní prijímať chýry o vyčerpaní zásob -- ktoré sa tentoraz zameriavajú na Čínu a Indiu -- za pravdivé, i keď sú na vine krátkodobé faktory. Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) skutočne v septembri zaznamenala, že sa porušila obvyklá súvislosť medzi cenami ropy a stavom zásob. Ceny sú oveľa vyššie, než by tento vzťah za normálnych okolností naznačoval.
Správa IEA označuje toto porušenie za dôkaz štrukturálneho posunu na trhu. Rovnaký vývoj nastal po ropných krízach z rokov 1973 -- 1974 a 1979 -- 1980. Ceny vtedy zostúpili z maximálnych hodnôt, ale ešte pár rokov zostali pomerne vysoko a fungovali ako brzda akciového trhu, trhu bývania i svetovej ekonomiky. Dúfajme, že dosahy súčasného výkyvu budú krátkodobejšie. Dych však radšej nezadržujme.
Autor je profesor ekonómie na Yalovej univerzite a autorom kníh Irrational Exuberance a The New Financial Order: Risk in the 21st Century.
Copyright: Project Syndicate 2004