Pripravovaná daňová reforma má byť najväčšou zmenou zdaňovania od roku 1993, keď Václav Klaus ako federálny minister financií presadil DPH a spotrebné dane. Obdobie rokov 1993 až 1999 bolo paradoxne daňovo bezkonfliktné. Napriek tomu, že platila z dnešného hľadiska astronomická sadzba 40 % pre zdanenie všetkých právnických osôb a pri fyzických osobách s najvyššími príjmami boli sadzby nad 50 %. Podnikatelia sa prispôsobili, naučili sa vyhotovovať účtovníctvo tak, aby im vyšiel nízky hospodársky výsledok. Iba zamestnancom nezostávalo nič iné len zlosť, ale niekde to podporilo využívanie čiernej práce. Ani so sadzbami DPH akoby vtedy neboli problémy, občas sa niektorej vplyvnej skupine podarilo presadiť svoj tovar či služby do zníženej sadzby DPH sľubujúc, že budú lacnejšie. Takéto sľuby sa však nenaplnili.
Po roku 1998 sa politici konečne rozhodli znižovať daňové zaťaženie, ale museli zároveň ratovať deficitné štátne financie. Vyostrilo sa to na jar 1999, keď sa napriek odporu ľavice podarilo presadiť zvýšenie nižšej sadzby DPH zo 6 % na 10 %. Na zníženie štandardnej sadzby, ktorá vyplývala z vtedy deklarovaného zámeru Ivana Mikloša zbližovať sadzby, sme si museli počkať. Podľa pripravovanej reformy sa má ponechať sadzba DPH vo výške 20 % ako jediná sadzba, takže tovary dnes zaradené v 14 % by zdraželi o 5,3 %. Zasa nepôjde o zbližovanie, ale o prosté zvýšenie mnohých sadzieb predovšetkým potravín a energií. Nemožno nevytiahnuť argument, prečo by nová jednotná sadzba nemohla byť nižšia, veď v porovnateľnom Portugalsku je najvyššia sadzba DPH 17 %.
V reforme sa zároveň navrhuje aj výrazné zvýšenie spotrebnej dane zo všetkých tovarov, ktorými je zaťažená -- minerálne oleje, cigarety a alkoholické nápoje. Je to podľa liberálnej myšlienky presunúť ťažisko od zdanenia príjmov k zdaneniu spotreby. Údiv však vzbudzuje princíp, podľa ktorého by sa všetky tri druhy nápojov s obsahom alkoholu, t. j. pivo, víno a destiláty, zdaňovali podľa jeho obsahu. Protagonisti reformy neberú do úvahy charakter "nosiča alkoholu", iba "grády". Takže liter vína povedzme s 12-percentným obsahom alkoholu by bol zdanený trikrát viac ako, povedzme, liter 11 stupňového piva, ktoré má asi 4 % alkoholu. Pritom daň na víno sa navrhuje veľmi vysoká -- 2 500 Sk na hektoliter, argumentuje sa odporúčaním EÚ. Daň na tzv. tiché vína je teraz v SR nulová.
Zdanenie vína v navrhovanej sadzbe by znamenalo individuálny dovoz vína z okolitých štátov, lebo ich vlády sotva budú ochotné prijať takúto sadzbu, rozvoj domáckej výroby vína, do určitého množstva oslobodenej od dane a, samozrejme, pokútny predaj vína, ktorý existuje aj dnes, ale nepredstavuje daňový únik na spotrebnej dani. Najhoršie je, že takéto zdanenie vína by malo za následok zníženie produkcie hrozna a devastáciu viníc s nepriaznivým dosahom na toto poľnohospodárske odvetvie, ktoré je schopné viazať relatívne veľa pracovnej sily a predstavuje aj krajinotvorný prvok.
StoryEditor