Eurozóna prechádza najzložitejším obdobím svojej doterajšej existencie. Dlhová kríza vyvolala otrasy na finančnom trhu a fiškálna reštrikcia v spojení s vysokou neistotou mali v prvom polroku 2012 za následok výrazné spomalenie, či dokonca recesiu vo veľkých ekonomikách eurozóny, ako Španielsko, Taliansko alebo Francúzsko. V druhom štvrťroku začali byť badateľné známky spomalenia aj v Nemecku, kde reálny HDP vzrástol len o 0,3 percenta.
Napriek tomu sa ekonomická aktivita na Slovensku od začiatku roku 2012 vyvíjala pomerne pozitívne. Evidovaná nezamestnanosť bola v júni v porovnaní so začiatkom roka nižšia o 0,35 percenta. V prvom polroku 2012 dosiahol medziročný rast priemyselnej produkcie 10,1 percenta a nové objednávky v priemysle rástli ešte rýchlejšie. V prostredí spomaľovania rastu svetovej ekonomiky a medzinárodného obchodu sme zaznamenali v prvom polroku rast exportu o 9,9 a reálny HDP vzrástol takmer 3 percentá.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že slovenská ekonomika je pomerne imúnna proti zhoršeniu externého prostredia. Toto zdanie je však klamlivé a v prípade ďalšieho prehĺbenia ekonomických problémov v eurozóne je len otázkou času, kedy sa spomalenie ekonomickej aktivity prejaví aj u nás.
Vyplýva to z viacerých dôvodov. Prvým je pokračujúci pokles ekonomickej aktivity v eurozóne s vplyvom na celú úniu. Priame dosahy takéhoto vývoja sú zrejmé, keďže export do EÚ tvorí viac ako 80 percent celkového vývozu Slovenska. Nepriame dosahy vyplývajú z prepojenosti svetového obchodu. Únia je najväčším exportným trhom Číny a významným obchodným partnerom USA. Oslabenie dopytu v Európe sa už prejavuje v poklese globálneho outputu, čo limituje aj exportné možnosti samotnej EÚ.
Existuje viacero indícií, že pokles ekonomickej aktivity zasiahne v blízkej budúcnosti v oveľa vyššej miere aj Nemecko, odkiaľ k nám „prúdi“ každé piate euro z celkového exportu slovenskej produkcie. Zamestnanosť v najväčšej európskej ekonomike už niekoľko mesiacov stagnuje. Viaceré tzv. predstihové ukazovatele naznačujú, že v najbližších mesiacoch nedôjde k spomaleniu rastu, ale skôr k poklesu ekonomickej aktivity v Nemecku. Napríklad Index nákupných manažérov (PMI) v júli klesol na porovnateľne nízku úroveň ako v septembri 2008, čiže tesne pred globálnou recesiou. Pokles ekonomickej aktivity v Nemecku potvrdzuje aj nečakane prudké zníženie importu, priemyselnej produkcie a nových objednávok v priemysle za jún 2012. Je pravdepodobné, že útlm v Nemecku sa čoskoro prejaví aj na Slovensku.
Problematická je aj situácia v domácej ekonomike. Stavebníctvo ako cyklické odvetvie, ktoré môže využiť pozitívne efekty z priaznivého vývoja zahraničného obchodu len vo veľmi obmedzenej miere, je od roku 2009 v útlme. Medziročný pokles stavebnej produkcie sa nezastavil ani v roku 2012, za prvý polrok klesol o 11 percent.
V roku 2013 môžeme očakávať výraznejšie reštriktívne dosahy fiškálnej konsolidácie na ekonomický rast. Zníženie schodku verejných financií pod 3 percentá HDP by v budúcom roku malo znamenať záporný príspevok verejnej správy k rastu HDP v rozsahu približne 1,5 percenta. Pritom v prvom štvrťroku 2012 bola spotreba verejnej správy jedinou zložkou domáceho dopytu, ktorá vykázala medziročný rast („predvolebný efekt“).
Uvedené skutočnosti naznačujú, že vývoj európskej a svetovej ekonomiky bude v najbližšom období horší, než medzinárodné inštitúcie začiatkom roka predpokladali. Ak by v takomto prostredí došlo k naplneniu prognóz ekonomického rastu pre Slovensko (MMF, EK aj NBS aktuálne prognózujú pre rast reálneho HDP okolo 2 percent na rok 2012 a zrýchlenie na 3 v roku 2013), bol by to pozitívny jav.
Rudolf Sivák
Autor je rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave