Pán Papandreou, grécky premiér, prekvapil všetkých vrátane svojho vlastného kabinetu, keď v utorok oznámil, že bude chcieť súhlas gréckeho ľudu s nedávno vyjednaným (v poradí druhým) záchranným balíkom pre Grécko. Prieskumy ukazujú, že nesúhlas so záchranným balíkom, ktorý obsahuje výrazné úsporné opatrenia, je zhruba 60 percent, teda vyslovenie "nie" je pravdepodobné - hoci otázka, či má Grécko zostať v eurozóne, má medzi verejnosťou väčšiu podporu. Aké sú teda vyhliadky ako Grécka, tak aj prípadnej zvyšnej časti Eurozóny, ak by Grécko malo menovú úniu opustiť?
"Nie" pre druhý záchranný balíček znamená vlastne "áno" nekontrolovanému bankrotu na strane Grécka. Odmietnutím balíka by došlo k zrušeniu finančnej pomoci a Grécko by bolo nútené zbankrotovať. To znamená, že by padla dohoda, ktorá bola uzatvorená vlani, keď EÚ a MMF poskytli Grécku 110 miliárd eur, a ktorá na Grécko uvalila úsporné opatrenia. Takže ono hlasovanie nie je v skutočnosti o druhom balíku, ktorý bol schválený minulý týždeň, ale o tom prvom z mája 2010.
Nič z toho ale neznamená, že Grécko musí opustiť eurozónu, za súčasných pravidiel ho k tomu nemožno prinútiť. Krajina ale nebude mať na výber, pretože získať pôžičky denominované v eure by bolo veľmi ťažké. A keby ich získala, silné euro je jedným z dôvodov gréckej neľahkej situácie. Skrátka zatiaľ čo v zásade hlasujú pre pokračovanie deficitných verejných programov, nie sú dosť konkurencieschopní na to mať ako menu silné euro. To však neznamená, že musí opustiť EÚ, ale len monetárnu úniu.
Vráťme sa ale k zvyšku Európy. Vzhľadom na to, že neriadený grécky bankrot by vlastne odmietol aj pôvodný balík pomoci vo výške 110 miliárd eur spomínaný vyššie, pre bankový sektor by to znamenalo ťažký test a ECB (vlastne Nemecko) by s najväčšou pravdepodobnosťou musela prijať zodpovednosť za svoje prežitie. Bolo by to realizovateľné, keby Grécko bolo jediný prípad, ale ak by sa do problémov dostali aj krajiny ako Portugalsko, Španielsko alebo Taliansko a mali by Grécko s odchodom nasledovať, už by to pre ECB bolo príliš veľké sústo. Preto európski politici musia premiéra Papandrea presvedčiť, aby vzal späť svoj sľub, alebo riskovať lavínu oveľa väčšiu než len grécky bankrot, alebo priznať svoj diel viny a znížiť vplyv úsporných opatrení na grécku ekonomiku. Aj keď to v Nemecku a ďalších krajinách nebude populárne, môže to politikom ukázať, že drsné úsporné opatrenia idú ruka v ruke s dlhšou depresiou.
Pre predstaviteľov Európy je teda kľúčové, nie z obáv pred gréckym bankrotom, ale z nákazy v ďalších krajinách na okraji Európy, aby znížili požiadavky na rozsah gréckych úspor alebo aby dostatočne podporili finančný sektor a tak presvedčili tak dlhopisové trhy, že útok na okrajové krajiny nemá cenu.
| Mads Koefoed stratég trhov Saxo Bank |