Nádej na oživenie

V posledných mesiacoch začalo rapídne pribúdať oznámení spoločností o sťahovaní svojich akcií z obchodovania na burze. Na otázku, prečo to je tak, sa odpovede rôznia. Názory zainteresovaných strán sa líšia v tom, aké aspekty tohto javu si všímajú. Každý má svojím spôsobom pravdu. Pokiaľ Úrad pre finančný trh kladie dôraz na vyčistenie trhu, ministerstvu financií - ako tvorcovi legislatívy - ide o zákonnosť postupu. Je samozrejmosťou, že musí najmä dbať aj o zladenie domácich právnych predpisov so smernicami Európskej únie. A čo samotní hráči?
Sú nimi emitenti, akcionári (investori drobní a inštitucionálni), obchodníci a Burza cenných papierov. Kým na vyspelých kapitálových trhoch "hra" aktívne beží, na Slovensku zostali len v polohe štatistov. Táto situácia pretrváva už niekoľko rokov a posledné medializované problémy spojené s transformáciou Strediska cenných papierov na Centrálny depozitár cenných papierov k tomu len prispeli. Zdá sa, akoby to nikomu neprekážalo.
Väčšina obchodníkov zmenila "zamestnanie". Burza zostala už len symbolom lepších minulých čias a o Centrálnom depozitárovi sa hovorí najmä v súvislosti s jeho problémami. A tí, ktorým by vlastne mal kapitálový trh slúžiť na výmenu finančných zdrojov - emitenti a investori - ako keby jeden druhého vôbec nepotrebovali. Emitenti si požičiavajú v bankách a iný akcionár než majoritný, strategický je na ťarchu. A čo minoritní akcionári?
Väčšinou sú obeťami svojho rozhodnutia akcie nepredať v čase, keď o ne bol na trhu záujem. A to už je, priznajme si, pomaly desať rokov dozadu. Od tých dobrých čias likvidita anonymného trhu neustále klesá. V praxi to znamená, že minoritní akcionári majú na svojich účtoch len záznamy, ktoré nepredstavujú pre nich speňažiteľný majetok. Výnimkou zostávajú už len povinné ponuky na prevzatie, spravidla za problematickú cenu. A predsa by sa pri dobrej vôli mohlo nájsť riešenie, ako zmeniť súčasný stav.
Po rozbehu dôchodkovej reformy by sa malo kumulovať množstvo finančných zdrojov, ktoré budú čakať na umiestnenie aj do domácich akcií. Napriek zmene limitu z 50 na 30 percent povinnosti investovať prostriedky dôchodkových fondov do slovenských cenných papierov sa tu otvára priestor na nakupovanie pre tých, ktorí doteraz stáli mimo záujmu portfóliových investorov. Majoritní akcionári niektorých emitentov sa odchodom z trhu tak zbavujú možnosti v budúcnosti výhodne predať časť svojho podielu inštitucionálnym investorom.
V tejto súvislosti stojí za pozornosť postup akcionárov spoločnosti Zentiva (Slovakofarma Hlohovec). Tí síce rozhodli o odchode zo slovenskej burzy, avšak materská spoločnosť Zentiva, a. s., Praha sa rozhodla kótovať svoje akcie na hlavnom trhu pražskej burzy a prostredníctvom GDR (tzv. cenné papiere nahrádzajúce akcie) umiestniť svoju spoločnosť na londýnskej burze. Takýto postup je vhodný len pre zopár najväčších spoločností. V slovenských pomeroch je tiež teoreticky možný - za predpokladu podstatného zlepšenia podmienok kapitálového trhu.