Amerika sa tiež topí v dlhoch. Má však dolár

Hlavný dôvod, prečo sa nachádzame v súčasnej situácii, spočíva v tom, že sme mali nerealistické očakávania o účinnosti a schopnosti kapitálu vytvárať reálny ekonomický rast na splatenie dlhu, čo je tiež „kapitál“ iným slovom. A týchto nerealistických očakávaní (investícií) do budúcnosti sa nikto nechce dobrovoľne vzdať. V hre je príliš veľa moci a peňazí.

Ešte žiadny politik ešte nedokázal vysvetliť svojim voličom, prečo by ďalšie zvyšovanie už tak neúnosného dlhu malo prospieť súčasnej situácii. Ak Obama podporuje francúzskeho prezidenta Hollanda v „prorastovej“ (rozumej zadlžovacej) politike, mal by tiež vysvetliť, prečo za posledných 30 rokov rastie zadlžovanie v USA rýchlejšie ako reálne HDP, respektíve prečo takýto vývoj neskončí bankrotom. Mal by tiež vysvetliť, odkiaľ Európa vezme peniaze na „podporu rastu“, a kto tieto vyčarované peniaze nakoniec zaplatí. Dôvod, prečo si Amerika napriek rekordnému množstvu dlhu v histórii dokáže na trhoch požičiavať za rekordne nízke úroky, nespočíva v tom, že by USA boli solventnejšie ako Európa (či Japonsko). Dôvod je v tom, že dolár je stále rezervná mena a väčšina dlhu je denominovaná v dolároch, čo vytvára obrovský dopyt investorov po tejto mene po celom svete. K poklesu úročenia amerického dlhu prospievajú aj problémy v Európe. Obamova podpora Hollanda, samozrejme, izoluje Merkelovú (spolu s Holandskom a Fínskom) v ich „úspornej“ politike, čo v krátkodobom horizonte môže mať význam pri smerovaní fiškálnej politiky eurozóny.

Najväčšími obeťami dlhovej deflácie v Európe a následnému poklesu cien komodít na svetových trhoch (presne tak, ako sa stalo po prasknutí hypotekárnej bubliny v USA a krachu Lehman Brothers) v USA môže byť energetický priemysel a najmä veľké investície do ťažby nekonvenčného zemného plynu, ktorého ťažba nie je kompetitívna už ani pri súčasných (veľmi nízkych) cenách klasického zemného plynu. Ďalšou obeťou môže byť gigantická bublina študentských pôžičiek, kde minulý rok celkový dlh prekročil jeden bilión dolárov. Tento rast dlhu by nebol, samozrejme, udržateľný ani bez problémov v Európe. USA je navyše v situácii, keď počet nezamestnaných ľudí s vysokoškolským vzdelaním po prvýkrát v histórii prekročil počet nezamestnaných so strednou školou (alebo menej).