Do tohto roka nevstupujú občania Slovenska s prehnanými očakávaniami. Nálada v krajine je skôr pesimistická a výrazne jej nepomôžu ani zahraničnopolitické úspechy. Pozvánka do NATO, ktorú politici na jeseň očakávajú, asi nebude tým správnym životobudičom. Prezident Rudolf Schuster sa na ňu však evidentne teší veľmi. Práve blížiaci sa vstup Slovenska do NATO bol totiž jednou z dvoch hlavných tém jeho novoročného prejavu. Bohužiaľ, pravidelného. Tou druhou bol tiež už pravidelný návrat k správe o stave republiky. Pravidelných návratov bolo v tohtoročnom prezidentovom prejave niekoľko.
Slováci si za posledné roky už zvykli dostávať od svojho prezidenta rôzne "darčeky" v podobe varenia na dvojplatničke, lacného cestovania vlakom, drahého telefonovania, osvetľovania Prezidentského paláca, exotického dovolenkovania, popierania zodpovednosti za zadlženosť Košíc, urážania sa a stáleho pocitu ukrivdenosti. Možno práve preto od neho aspoň pri vstupe do ďalšieho roka čakali trochu optimizmu, filozofie, nejakú myšlienku alebo, nebodaj, víziu.
Novoročný prejav prezidenta Schustera až priveľmi pripomínal zatuchnuté staré časy. Nedal sa ani len porovnať s prejavom českého prezidenta Havla, ktorý za ten svoj tiež nebol práve vychválený. Porovnania s Havlom však Schuster nemá rád. Havel na druhej strane aspoň na Nový rok neďakoval nezamestnaným...
Schuster nie je ani Havel-mysliteľ, ani rétor, to už vieme. Jeho novému hovorcovi sa začal pracovný pomer až v deň odvysielania prejavu. Ak prejav Ján Füle videl, alebo dokonca pomáhal pri jeho tvorbe, neodviedol dobrú prácu.
StoryEditor