Nevedomí nevedia, čo činia

Bulvárny pohľad na filmy v kinách nás núti pozerať sa na ich úspešnosť cez peniaze. Film Passion of the Christ už v Severnej Amerike zarobil takmer 300 miliónov dolárov! Vari za týmto číslom nie sú ľudia? Pri priemernom vstupnom 9 dolárov predsa reprezentuje 33 miliónov divákov.
Označiť týchto ľudí za sadistov -- t. j. zvrátených, ukrutných a neľútostných a o zvyšku potenciálnych amerických záujemcov o Gibsonov film vyhlásiť, že Kristus ich už nebaví, je nehoráznosť. V posledných dňoch začíname byť aj my svedkami toho, ako sa médiá pretekajú v predpovediach negatív, ktoré na diváka čakajú v prípade, že sa odhodlá pozrieť si film o posledných 12 hodinách života Ježiša Nazaretského. Film sa premieta už štyri týždne. Prečo sa tí istí novinári dosiaľ nepristavili pri ľuďoch vychádzajúcich z kina, aby si overili pravdivosť svojich tvrdení?
Nie som predstaviteľ cirkvi ani politik, ale mal som tú česť byť v tej istej kinosále, v ktorej pán Gregor videl Umučenie Krista. Zažil som publikum, ľudí, ktorým je tento film určený, ich dojatie a hlboký zážitok, ktorý v nich Gibsonov pravdivý príbeh zanechal. Na základe reakcií ľudí, ktorí vyšli z kina, ubezpečujem, že Umučenie Krista žiadnu vlnu antisemitizmu nevyvolal a ani nevyvoláva. Tento dojem umelo živia len novinári. Akoby nevnímali to, čo v kine zaznelo aj z plátna: "Len ten vidí pravdu, kto je ochotný ju spoznať."
Žiaľ, autor článku kultúrnej rubriky Hospodárskych novín na tieto podnety nereagoval. Naopak, svoje tvrdenia akoby na dôkaz vlastnej povrchnosti ilustroval snímkou, na ktorej Žid pomáha Ježišovi niesť jeho kríž. Symbol obety, hlavnej myšlienky filmu, o ktorej v spomínanom "rozbore diela" niet ani zmienky. Obete, ktorá mala svoj presný zmysel.
Umučenie Krista je veľmi presnou ilustráciou biblického príbehu s doslovnou citáciou textov. Prečo potom film vznikol a čo nové nám prináša? Gibsonovo dielo je zároveň sociologickou štúdiou správania sa ľudstva v krízových situáciách. Je aj o politikárčení, zneužívaní moci, manipulácii jednotlivcov so skupinami ľudí, davovej psychóze, zverstvách, o zrade človeka a ideálov... Tieto príčinné súvislosti filmu o Ježišovom obetovaní budia záujem a zároveň vytvárajú priestor na kontroverzné reakcie tých, ktorí sa nimi cítia dotknutí. Film prirodzene núti do sebareflexie. Jeho posolstvo je zrejmé. Za ukrižovanie Ježiša sme zodpovední všetci.
Umučenie človeka je strašný čin. Jeho prenesenie na filmové plátno môže vyznievať problematicky. Naturalizmus, s akým sú tieto scény zobrazené, vnímam ako nutnú dávku štylizácie, ktorá má prinútiť dnešný cynický svet zamyslieť sa nad sebou samým. Bez osobnej angažovanosti tvorcov by Umučenie Krista nebolo ničím iným len žánrovými obrázkami. Nový rozmer, a tým aj potrebu vzniku tohto filmu, mu dáva práve rukopis Mela Gibsona, ktorý veľmi citlivo a dôstojne spracoval tému štyroch evanjelií.
Dvoma Oscarmi ocenený režisér a producent už v historickom príbehu Statočné srdce preukázal schopnosť pracovať s motívom sebaobetovania sa.
Poznanie vlastných dejín je nevyhnutnosťou. Nebol holokaust vyvrcholením rovnakých agresií, aké viedli k ukrižovaniu Ježiša? Filmy ako Schindlerov zoznam a Umučenie Krista do kín jednoducho patria. Nebráňme sa im. Pripomínajú nám tienisté stránky ľudskej duše a zároveň aj povinnosť silných jednotlivcov stáť vždy na správnej strane. Svojím posolstvom pomáhajú svetu byť lepším.
Pletenie si pojmov s dojmami na stránky tlače nepatrí. Na akýkoľvek dialóg, aj ten náboženský, o ktorý sa vo vašom článku obávate, treba dvoch. Niet diváka, ktorý by po pozretí filmu Mela Gibsona "kopol na ulici do najbližšieho Žida". Naopak, nájde sa viac takých, ktorí odpustia nevedomým. Lebo tí nevedia, čo činia.