Niekoľko dní po teroristickom útoku v Nórsku je možné zhodnúť sa len na predbežných zisteniach: nešlo o islamistické sprisahanie a páchateľ zrejme nie je nijaký moslimský sympatizant či dokonca "kryptodžihádista". Práve naopak. Prvé informácie, ktoré nórska strana zverejnila, hovoria o tom, že mal rád ultrapravicu s jej extrémizmom, že bol protimoslimsky založený a inklinoval k takému politickému prúdu, ktorý sa stavia kriticky voči politike vládnucej ľavicovej garnitúry pod vedením Nórskej robotníckej strany. Tá sa oficiálne a deklamatívne hlásila ku koncepcii medzitým značne zdiskreditovaného multikulturalizmu a tejto v Európe čoraz menej populárnej koncepcii prispôsobovala aj politiku prisťahovalectva do Nórskeho kráľovstva. Neprekvapuje, že prevažná väčšina imigrantov prichádzala z moslimských krajín.
Prisťahovalci tak v očiach konzervatívnej časti nórskej spoločnosti predstavujú nie sociálny a integračný problém, ale priam akýsi druh kultúrneho a civilizačného ohrozenia.
Mimochodom, útočník (zatiaľ iba "obvinený", nie usvedčený a "odsúdený") sa podľa doterajších informácií nikdy nehlásil ku kresťanstvu, hoci sa takú orientáciu niektoré informácie snažili navodiť jeho údajnými sympatiami ku kresťanskému fundamentalizmu. Mohlo by sa teda zdať, že vlastne je všetko v poriadku: nejde o náboženského fanatika, nejde o samovražedného islamistu, nejde zrejme ani o skratový skutok psychopata, ktorému sa nedá zabrániť.
Tento teroristický útok sa nepochybne presunie do ideologickej diskusie. Európska multikulturalistická ľavica nebude skrývať ideovú satisfakciu: našim moslimským priateľom sa predsa len krivdilo! Štandardná európska pravica sa bude zúrivo brániť obvineniam, že je svojím konzervatívnym prístupom k veľkorysej imigračnej politike myšlienkovou liahňou terorizmu. Niet pochýb, že sa veľmi rýchlo objavia aj apologetické hlasy, ktoré demagogicky označia kritiku islamistického terorizmu hneď ako kritiku islamu a nazvú ju islamofóbiou. Nebude to prvý ani posledný raz.
Nič to však nezmení na tom, že islamistický terorizmus uskutočňovaný radikálnymi moslimami je v súčasnosti považovaný za čoraz väčšiu bezpečnostnú hrozbu pre Európu. Nič to nezmení ani na tom, že teroristické útoky či už proti moslimským alebo nemoslimským civilistom, alebo proti demokraticky zvoleným predstaviteľom či členom politických strán, je terorizmus rovnakej kategórie. Je to prosto terorizmus.
Útok vedený jedným až podozrivo "árijsky" vyzerajúcim Nórom proti svojim nórskym spoluobčanom je rovnako zvrhlý ako útok proti Rómom, Pakistancom či komukoľvek inému, kto sa stáva obeťou na základe kolektívnej viny: V Nórsku vláda neviedla vojnu proti svojim občanom a moslimskí imigranti nepáchali útoky proti Nórom ani Nóri proti moslimom.
Teroristický akt v Nórsku sa zjavne stáva predmetom politického hyenizmu. Nesmierne poškodí nielen konzervatívnu pravicu, ale aj samotné antiteroristické aktivity európskych vlád. V Európe sme totiž svedkami veľmi zaujímavého a veľmi smutného fenoménu. Teroristické útoky proti Európanom, ktoré spáchajú islamisti, vedú skôr k ich obraňovaniu a k akémusi spytovaniu svedomia, čo všetko Európania v minulosti urobili zle. Žiaľ, naopak to neplatí: terorizmus namierený proti moslimom vedie opäť len k sebabičovaniu a sebaobviňovaniu.
Niektoré médiá podporované armádou akademikov a analytikov sa už dnes pri hodnotení tragédie v Nórsku púšťajú na tenký ľad. Usilujú sa zovšeobecniť útok nórskeho jednotlivca proti Nórom ako kolektívnu vinu všetkých tých, ktorí sa v minulosti odsudzujúco vyjadrovali k blahosklonnej prisťahovaleckej politike vlády. Je to, mimochodom, rovnako pokrivený princíp ako kedysi, keď sa koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia z polpotovskej komunistickej genocídy v Kambodži nepriamo obviňovali západoeurópski sociálni demokrati.
Ivo Samson,
Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku