Ako sa jeden rok slimačieho rastu prelieva do ďalšieho, silnie debata o tom, čo očakávať v nadchádzajúcich desaťročiach. Bola globálna finančná kríza neľútostným, ale prechodným prepadom rastu vyspelých krajín, alebo odhalila hlbší, dlhodobý neduh?
Málo vynálezov
Nedávno niekoľko autorov, okrem iného internetový podnikateľ Peter Thiel a politický aktivista a bývalý majster sveta v šachu Garry Kasparov, obhajovali pomerne radikálny výklad spomalenia. V chystanej knihe tvrdia, že zrútenie rastu vyspelých krajín nie je iba výsledkom finančnej krízy, ale že ochabnutosť týchto krajín je odrazom vytrvalej stagnácie techniky a inovácií. Nie je preto pravdepodobné, že by zaznamenali vytrvalé zvýšenie rastu produktivity, ak nevykonajú radikálne zmeny v politike inovácií.
Ekonóm Robert Gordon posúva túto myšlienku ešte ďalej. Tvrdí, že éra prevratného technického pokroku, ktorá nasledovala po priemyselnej revolúcii, sa v dejinách človeka môže ukázať ako 250 rokov trvajúca výnimka z pravidla stagnácie. Podľa neho dnešné technologické inovácie blednú v porovnaní s predchádzajúcimi, ako bola elektrina, vodovod, spaľovací motor a ďalšie objavy, ktoré sú už viac ako sto rokov staré.
Ide o veľmi zaujímavé myšlienky, ale dôkazy podľa všetkého drvivou väčšinou dokazujú, že brzda globálnej ekonomiky je predovšetkým prejavom dôsledkov hlbokej systémovej finančnej krízy, nie vytrvalej krízy novátorstva.
Pád úverov
Niektorí ľudia nesporne veria, že pramene vedy vysychajú a že pri bližšom pohľade zisťujeme, že najnovšie zariadenia a idey poháňajúce globálny obchod sú v zásade odvodeniny. Obrovská väčšina mojich vedeckých kolegov na popredných univerzitách je však úplne nadšená zo svojich projektov v nanotechnológiách, neurovede či energetike, vedľa ďalších špičkových odborov. Domnievajú sa, že meníme svet rovnakým tempom, ako doteraz. Úprimne povedané, keď ako ekonóm uvažujem o stagnácii novátorstva, mám obavy z toho, ako samoľúbe monopoly dusia myslenie a ako tento problém ešte zhoršili nedávne zmeny predlžujúce platnosť patentov.
Nie, hlavnou príčinou nedávnej recesie je nesporne globálny rozmach úverov a ich následné zrútenie. Nie je náhodou, že dnešná éra sa veľmi podobá obdobiam, ktoré nasledovali po desiatkach hlbokých finančných kríz v minulosti. Isteže, samotný úverový boom môže mať korene v prehnanom optimizme, čo sa týka potenciálu na ekonomický rast, ktorý prináša globalizácia a nové technológie. Ako spoločne s Carmen Reinhartovou zdôrazňujeme v knihe This Time is Different (Tentoraz je to iné), také návaly optimizmu často sprevádzajú rozjazd úverov a sotva je to prvýkrát, čo ústrednú úlohu hrá globalizácia a technologické novátorstvo.
Ak prebiehajúce spomalenie pripisujeme finančnej kríze, neznamená to absenciu dlhodobých vytrvalých efektov, z ktorých niektoré vychádzajú zo samotnej krízy. Zmrštenie úverov takmer vždy najsilnejšie postihuje malé a začínajúce podniky. Keďže mnohé z najlepších nápadov a inovácií nepochádzajú od veľkých, zavedených firiem, ale od malých spoločností, prebiehajúca úverová kontrakcia si nevyhnutne vyžiada dlhodobú rastovú daň.
Odkladanie investícií
Keďže vlády sužované nedostatkom peňazí odkladajú projekty verejnej infraštruktúry, utrpí aj strednodobý rast. Bez ohľadu na tie technologické, rastové vyhliadky nahlodávajú aj ďalšie vytrvalé trendy, napríklad starnutie populácie vo väčšine vyspelých krajín. Aj keby nebolo krízy, vlády by boli nútené v penzijných a zdravotníckych programoch uskutočňovať politicky bolestivé korekcie.
Vzhľadom na tieto faktory je ľahké predstaviť si zotrvanie trendu rastu HDP o percentuálny bod pod normálom ďalších desať rokov, možno aj dlhšie. Ak je pravdivá hypotéza rozvíjaná Kasparovom, Thielom a Gordonom, vyhliadky sú ešte ponurejšie -- a nutnosť reformy je oveľa naliehavejšia. Veď väčšina plánov na prekonanie finančnej krízy vychádza z predpokladu, že technický vývoj zaistí pevný základ rastu produktivity, ktorý sa stane oporou vytrvalého oživenia.
Je teda hlavnou príčinou súčasného spomalenia inovačná kríza, alebo kríza finančná? Možno že istým dielom obe, ale ekonomická trauma posledných niekoľkých rokov rozhodne odráža v prvom rade finančný kolaps, aj keď na ceste vpred bude zároveň potrebné prekonať ďalšie prekážky dlhodobého rastu.
Kto je Kenneth Rogoff
editor FT
Autor je editor FT pre západné pobrežie USA. Zaoberá sa technologickým odvetvím. V minulosti sa venoval informačným technológiám, telekomunikáciám a médiám. V roku 2003 získal cenu Reportér roka od British Press Awards. Pravidelne vystupuje v BBC a CNBC. Vzdelanie získal na Oxfordskej univerzite.