Ukrajina môže byť reformným tigrom

No od roku 2000 rastie ukrajinská ekonomika v priemere 7,5 percenta ročne, tento (volebný) rok to bude nad 10 percent. Pred pár rokmi nám nemecký ekonóm povedal o obrovských nevyužitých obchodných a investičných príležitostiach miestnych firiem v Číne. Spôsobil to podľa neho príliš negatívny obraz tejto ázijskej krajiny, ktorý vytvorili niektoré nemecké médiá. Podnikatelia, ktorí v tom čase našli odvahu (či správne informácie) a začali spolupracovať s čínskymi partnermi, väčšinou na svojom rozhodnutí zarobili. Podobné to bolo aj so Slovenskom. Spomeňme si napríklad na prvé zahraničné banky, alebo obchodné reťazce, ktoré k nám prišli ešte v časoch, keď naša krajina slúžila vo svetových médiách ako odstrašujúci príklad.
Minulý týždeň sme v rámci projektu financovaného SlovakAid (oficiálna zahraničná pomoc slovenskej vlády) navštívili Ukrajinu a nemôžeme sa ubrániť dojmu, že tento sused je kandidátom na veľmi analogický príbeh.
Ukrajina má 47 miliónov obyvateľov, no jej HDP v trhových cenách je menší ako HDP Maďarska. V prepočte na kúpnu silu sú Slováci dvakrát bohatší ako Ukrajinci. No od roku 2000 rastie ukrajinská ekonomika priemerne 7,5 percenta ročne, tento (volebný) rok to bude nad 10 percent. Inflácia i nezamestnanosť sú nižšie ako u nás, rozpočet až na tento špecifický rok viac-menej vyrovnaný.
O výraznej spoločenskej zmene na Ukrajine nehovoria len tvrdé dáta. Počas návštevy sme mali možnosť absolvovať množstvo rozhovorov s miestnymi ekonómami z mimovládnych, ale aj oficiálnych organizácií. Typická sa nám nezdala len dobrá odbornosť, ale najmä odhodlanie, s ktorým sú ochotní presadzovať zdravú hospodársku politiku. Občas môžeme (my, členovia EÚ) len závidieť: "Mám obavy o makroekonomickú stabilitu. Hrozí nám deficit verejných financií vo výške až jedného percenta HDP," povedal nám známy ukrajinský ekonóm. Príjemným prekvapením bol aj obrovský billboard na mieste plánovanej výstavby: zobrazuje súťažné návrhy architektov tak, že si ich obyvatelia mesta môžu pozrieť v kontexte s okolím a svoje preferencie zatelefonovať priamo na číslo magistrátu na plagáte.
Aj napriek jasnému pokroku Ukrajina vo vysokej miere trpí typickými postkomunistickými chorobami: korupciou (podľa Transparency International v minulom roku úroveň Srbska či Zimbabwe), čiernou ekonomikou (odhadovanou až na polovicu oficiálneho HDP), netransparentnou privatizáciou, presadzovaním úzkych lobistických záujmov či nízkym prílevom zahraničných investícií. Rozhodujúce však je, že v tejto krajine sa postupne štartujú mechanizmy schopné tieto negatíva zmenšovať. Tak, ako to bolo/je v krajinách, ktoré sa do globalizačných procesov mohli zapojiť skôr. Miestne i zahraničné podnikateľské elity, nech už prišli k majetku akokoľvek, majú teraz, po ukončení privatizácie, záujem aj kvôli vlastným pozíciám nasmerovať Ukrajinu na štandardy EÚ, na vládu zákona a liberálneho podnikateľského prostredia.
Spoločnosti na celom svete sa otvárajú. Dobré pracovné a investičné príležitosti už prestávajú byť vyhradené pre úzky klub bohatých krajín a ich občanov. Platí to jednoznačne aj pre nášho východného suseda. Je to dobré pre Ukrajinu, a ak s ňou zintenzívnime spoluprácu, aj pre nás. Prezidentské voľby na Ukrajine v najbližších týždňoch rozhodnú o jej strednodobej geopolitickej afiliácii. (Na západné hodnoty orientovaný Juščenko má miernu prevahu pred opačne nasmerovaným Janukovičom.)
Dlhodobé zameranie hospodárstva sa črtá pomerne zreteľne už teraz: relatívne liberalizovaná trhová ekonomika založená na prevahe súkromného vlastníctva a zahraničnom obchode, o ktorého dynamike rozhoduje prioritne ekonomická efektívnosť, nie politické záujmy vládnucich strán. Ukrajinu zrejme čaká dlhý hospodársky rast práve v dôsledku týchto trendov.