Analýza blížiaceho sa kritického stavu v našom zdravotníctve, keď nám hrozí odchod skúsených lekárov a ohrozenie zdravotnej starostlivosti o pacientov, má niekoľko základných príčin.
Minister Uhliarik absolútne podcenil situáciu, na ktorej vznik bol upozorňovaný už niekoľko mesiacov. S lekármi sa nestretával a niekedy pred nimi aj unikal (napríklad pred čakajúcimi lekármi z Kramárov). Namiesto riešenia ich požiadaviek vytasil obvinenie z „gréckej cesty“, čím sa ich snažil dať do konfliktu so sestrami a s pacientmi.
Ani raz vo svojich vystúpeniach nespomenul nutnosť platovej stabilizácie lekárov a všetky legislatívne opatrenia smerovali k šetreniu finančných prostriedkov zdravotných poisťovní, a najmä finančných skupín, ktoré ich ovládajú.
Pritom požiadavka zvyšovania platov je dlhodobá a v rokoch 2006 – 2010 sa v zdravotníckych zariadeniach v gescii štátu zvyšovali základné platy štyrikrát o 10 percent a raz o 2,5 percenta. Napriek tomu stále zaostávajú za platmi kolegov bývalej západnej Európy.
Keďže pán minister nie je lekár, ale díler liekov, nepochopil, že ak je priemerný plat lekára viac ako 1 500 eur, obsahuje aj stovky hodín nadčasov, ktoré lekári trávia v službách liečením pacientov, a teda hodinová mzda je nižšia ako v mnohých, aj nevysokoškolských profesiách, kde vôbec nejde o život. Zabudol, že lekári sa musia okrem práce aj celoživotne vzdelávať, čo ich tiež stojí stovky eur ročne a musia si to hradiť z vlastných príjmov.
Podcenil lekárov mysliac si, že jeho pokus o privatizáciu nemocníc cez ich transformáciu nepochopia. Ak totiž ani Uhliarikove nové, o zbytočné funkcie znásobené supermanažmenty nemocníc, zadlžovanie nezastavili, prečo by ho mala zastaviť zmena právnej formy na akciovú spoločnosť? Na túto otázku odpoveď nedal. Akciovka vytvárajúca dlh musí skončiť v konkurze, bohužiaľ, aj s lekármi a ich pacientmi.
Neurobil ani jeden krok, ktorý by mal podporu lekárskej odbornej verejnosti, a každá legislatívna zmena bola bezúspešne sprevádzaná stovkami zásadných pripomienok. Či už išlo o znemožnenie rozhodovania lekárov o tom, ktorý liek je pre ich pacientov najvhodnejší, či o legislatívne zmeny, ktoré priniesli nedostatok liekov pre našich pacientov. Alebo o neustále obviňovanie lekárov, že sú korumpovaní farmaceutickými firmami, pritom keď som sa ho pýtal, či eviduje aspoň jeden takýto prípad, bol ticho.
Obklopil sa ľuďmi, ktorí v zdravotníctve nikdy nepracovali, lebo celý život „think-tankujú“, alebo tými, čo sa systém snažia speňažiť cestou vytvárania zisku z daní, ktoré sme povinní platiť a ktoré majú ísť len a len do zdravotníctva. A tieto peniaze lekárom aj ich pacientom chýbajú.
Richard Raši, poslanec za Smer-SD a bývalý minister zdravotníctva