Zlato i striebro začali týždeň poklesom. Zlato sa dostalo o 20 USD nižšie a striebro padlo o 40 centov. Utorok bol na trhoch pokojný deň. Bolo to však ticho pred búrkou. V stredu sa zlato prepadlo až na úroveň 1240 USD a striebro nasledovalo rovnaký trend, kedy sa jeho cena zastavila na 19,8 USD. Zlato sa z tohto poklesu v nasledujúci deň už nespamätalo. Striebro sa viac krát pokúšalo dostať nad hranicu 20 USD. Piatkové obchodovanie bolo na oboch kovoch po predchádzajúcich dňoch pokojné.
Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1243,7 USD, čo bolo o 19,83 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 19,83 USD a klesla o 0,95 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 62,72 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 62,72 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 62,1). To znamená, že tento týždeň si striebro oproti zlatu opäť mierne pohoršilo. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) sa opätovne prepadol a je na úrovni 209,22 a v porovnaní s minulým týždňom klesol o 17,69 USD. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 86,37 a klesol o 6,24 USD. Na COMEXe veľkí hráči znižovali svoje stávky na pokles cien výrazným spôsobom aj u zlata aj u striebra.
Hádajte na čo reagovali ceny drahých kovov tento týždeň? Už je to nudné konštatovanie, ale na správy z FEDu. V stredu bol zverejnený záznam z rokovania monetárnej komisie, tzv. „minutes.“ Tie by mohli naznačovať ukončenie mesačných nákupov dlhopisov zo strany centrálnej banky. Takýchto naznačení sme tu však mali už viac v minulosti. Prikladať im 100 % istotu sa určite nedá, hlavne ak sa pozrieme na naozaj slabé výsledky americkej ekonomiky. Tá je navyše už niekoľko rokov silne podporovaná práve zo strany FEDu a zatiaľ bez výraznejšieho úspechu. Čo však bolo zaujímavejšie boli cenové pohyby na burze. Obchodovanie bolo v stredu na 20 sekúnd zastavené. V jednom predajnom príkaze bolo na trh uvedených 1500 kontraktov zlata, čo spôsobilo pád ceny v jednej sekunde o 10 USD. Burza zastavila obchodovanie, aby obnovila likviditu a zamedzila ešte výraznejším pádom ceny. Ako to tak vyzerá, podobné aktivity sa asi na COMEXe stávajú normou. Čo za tým je? Podľa niektorých by za týmto typom obchodovania mohla byť Bank of International Settlements avšak to, je len špekulácia. Každopádne sa musí jednať o väčšiu entitu, pretože cenové pohyby sú dôsledkom umiestnenia veľkého počtu kontraktov na burze v jednom časovom okamihu. Táto entita môže sledovať dva alebo tri ciele. Po prvé umelo znižovať cenu drahých kovov. Po druhé zabezpečovať na trhu neistotu a odrádzať obchodníkov od nákupu dlhých kontraktov (stávky na rast ceny). Tretím dôvodom, je že túto situáciu využíva následne na iných trhoch, ktoré reagujú spolu s trhom zlata a striebra, napr. akciových trhoch ťažobných spoločností v tejto oblasti.
Faktom však je, že na oboch kovoch boli prelomené podporné hranice. Pri zlate to bola úroveň 1250 USD. Pri striebre to bolo 20 USD. Tak môžeme očakávať, že ako zlato, tak i striebro otestujú opätovne svoje minimá z polovice tohto roku. Pre zlato to bolo 1180 USD. Zároveň pokiaľ sa tento test spustí, bude zaujímavé sledovať, čo sa bude diať okolo hranice 1200 USD a ako sa bude vyvíjať dopyt po fyzickom kove z Ázie. Pre striebro platí podobný scenár a je pravdepodobné, že otestuje 18,7 USD.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
Zlato na záchode
Predstavte si to. Idete umyť záchod v lietadle a nájdete zlaté tehly v hodnote 1,4 mil. USD. Presne to sa stalo v Indii. Tam vláda bojuje proti dovozu akéhokoľvek zlata vysokými clami a administratívnymi predpismi. A to vytvára priestor pre jeho pašovanie do krajiny. Avšak niekto sa zjavne zľakol. A možne je už mŕtvy. Nechať niekde 1,4 mil. v zlate pašerákov nahnevá. Avšak vo vojne India ďalej pokračuje. Indická centrálna banka nasmerovala svoj hnev voči tzv. špeciálnym ekonomickým zónam Kandla, Gujarat a Seepz v provincii Mumbai a Seepz v provincii Cochin, kde neboli také prísne reštrikcie. Obchodníci v týchto oblastiach budú môcť doviesť zlato len v tom prípade, že ho spracujú a všetko vyvezú mimo krajiny.
Naopak dovoz zlata do Číny neutícha. To spomíname stále. Čo je však v tejto veci nové, sú odhady dovozu. Doteraz sa sledoval dovoz zlata len cez Hong Kong. Podľa viacerých analytikov bude nevyhnutné začať do dovozu započítavať i dovoz cez Shanghai. Do dovozu zlata zároveň nie sú započítané priame nákupy zlata Čínskou centrálnou bankou. Tu sa predpokladá, že len za prvý polrok 2013 ona sama kúpila 300 ton zlata. Čínske zlaté rezervy sú na úrovni 1054 ton. Oficiálne. Avšak to je údaj z roku 2009. Dnes sa odhadujú rezervy banky na 4 000 – 5000 ton. Uvidíme. Čas ohlásenia nového údaju podľa môjho názoru nie je veľmi ďaleko, vzhľadom na aktivity Číny v oblasti jej snáh o získanie statusu rezervnej meny pre svoje Renminbi.
Podľa World GOld Council môže globálne dopyt po zlate klesnúť tento rok o 5 – 10 %. Zároveň sa znížili priemerná náklady na ťažbu zlata z 1228 na 1200 USD. Celoročná ťažba zlata sa na rok 2014 odhaduje vo výške okolo 3000 ton, pričom túto hranicu môže prekonať. Ťažba v 2013 sa odhaduje na úrovni 2920 ton a v roku 2012 to bolo 2861 ton. Rast ťažby by sa mal zastaviť až v roku 2015. Treba mať však na pamäti, že samotná výška ťažby nemá taký vplyv na cenu zlata, ako by sa mohlo zdať. Ponuka zlata totižto nie je závislá len na ťažbe, ale i existujúcich zásobách zlata. Zlato sú totižto peniaze. Nie klasická spotrebovávaná komodita.
Švajčiarska vláda sa snaží odhovoriť obyvateľstvo od hlasovania v referende o tom, že by ich centrálna banka nemohla obchodovať so zlatom a mala povinnosť doviesť všetko zlato späť do Švajčiarska. Jedným z argumentov je to, že tamojšia centrálna banka bude mať obmedzené možnosti pre oslabovanie švajčiarskeho franku, ktorý je už dávnejšie naviazaný na pomaly devalvované euro. Švajčiarska vláda tým jednoznačne potvrdzuje, že frank nie je už dávno silnou menou.
A máme tu nové vyšetrovanie. Tento krát sa jedná o vyšetrovanie určovania ceny zlatého benchmarku v Londýne tamojším regulátorom pre finančné trhy. O tom, o ktorý cenový benchmark sa jedná zatiaľ nie je jasné, avšak jeden z najdôležitejších je tzv. London Gold Fix, ktorý určujú banky Societe Generale, Barclays, Deutsche Bank, HSBC a Scotiabank. Ten sa používa na obchodovanie veľkých objednávok zlata. Žeby sa aj tu odohrávala podobná manipulácia, ako tomu bolo pri úrokovej sadzbe LIBOR? Mnohí tomu veria. Uvidíme, čo ukáže vyšetrovanie.
Blafovanie ECB
Už vieme, že ECB má pripravenú zbraň hromadného ničenia v podobe OMT mechanizmu, zameraného na kúpu dlhopisov krajín v problémoch. Detaily tohto plánu však dodnes nie sú známe. Dodnes stačí rétorika. Pred dvoma týždňami ECB oznámil pokles základných úrokových sadzieb. No a tento týždeň zdroje z prostredia ECB priniesli informácie, že banka uvažuje nad negatívnymi úrokovými sadzbami na depozity komerčných bánk vo výške mínus 0,1 %. To by bolo po prvý krát, čo by banka pristúpila k takémuto opatreniu. Z môjho hľadiska to však nie je úplne pravdepodobné, i keď nie vylúčené. ECB má totižto stále v zálohe ďalšie kolo LTRO, QE v podobe ako funguje v USA, či priame intervencie na menových trhoch, ktoré minulý týždeň začala využívať Česká národná banka. Takže ako vždy uvidíme a necháme sa prekvapiť. Avšak tieto správy svedčia o jednom. O bezmocnosti európskych lídrov. K tomu prispieva i fakt, že na strane druhej, predstavitelia EU zas rozmýšľajú nad špeciálnymi pôžičkami. Tie by udeľovali pre krajiny, ktoré sa rozhodnú podniknúť reformu v oblasti verejných financií. Áno. Čítate dobre. Dlhmi ideme bojovať proti dlhom. Pôžičky by mali byť vhodné pre menšie krajiny, tak si možno Slovensko niečo ukoristí. To, či urobí nejakú reformu, na to radšej ani nepomyslím. Dnes sa tu za reformu vydáva všeličo.
Bundesbanka upozorňuje vo svojej pravidelnej správe z minulého týždňa, že krajiny južnej Európy a ich bankový sektor sa nachádzajú v bludnom kruhu. Podľa Bundesbanky nakúpili talianske banky o 175 mld. euro viac národných dlhov, ako tomu bolo v novembri 2011 (o 70%). Expozícia španielskych bánk sa zvýšila o 81%, írskych o 60 % a portugalských o 51%. To je okrem OMT mechanizmu druhý dôvod, prečo sú zatiaľ úrokové miery na dlhopisy týchto krajín v udržateľných pásmach.
Jedným z najlepších príkladov „efektívnosti“ EU je každomesačné sťahovanie celého parlamentu z Bruselu do Štrasburgu. Čuduj sa svete, začalo to vadiť i samotným poslancom. Parlament teda skúsil navrhnúť, či by sa to nedalo stopnúť. Francúzi ho za to zažalovali. A vyhrali. Členovia parlamentu sa však nevzdávajú. Hľadajú riešenie. To má spočívať v návrhu, aby mohli oni sami hlasovať, kde budú zasadať. Návrh neobsahuje žiadnu zmienku miesta. Len, aby to nedopadlo napokon tak, že budú cestovať po celej EU. Veď čo je demokratickejšie, ako zasadanie v každom kúte Európy. Slovenská vláda výjazdové zasadnutia už má.
Už viac krát sme písali, že hlavným problémom dneška nie je len verejný dlh. Problémom je celkový dlh. Jeho súčasťou je i privátny dlh, ktorý rovnako nie je investovaný len do efektívnych výrob. Príkladom alarmujúceho stavu môže byť Británia. Tam dosiahol súkromný dlh nový rekord na úrovni 1,4 bilióna libier. Znamená to, že domácnosti dlžia 94 % ročného HDP. Priemerne je to 54 tis libier na domácnosť, čo je takmer dvojnásobok spred desiatich rokov. To, čo je zároveň negatívne je, že 10 % najchudobnejšej populácie má dlh 4 násobne vyšší, ako je ich ročný príjem. Neprekvapuje teda, že každý rok v krajine ohlási asi 130 tisíc ľudí osobný bankrot.
Z globálneho hľadiska až 86 % spoločností neplánuje v roku 2014 prijímať nových zamestnancov. Vyplýva to z prieskumu, do ktorého bolo zapojených až 11 000 spoločností. Len 33 % z nich vidí budúci rok z ekonomického hľadiska optimistickejšie. Na strane druhej je väčší optimizmus medzi firmami z USA. Tam len 19 % z nich uviedlo, že nebudú v roku 2014 prijímať nových zamestnancov a až 41 % z nich si myslí, že rok 2014 bude omnoho lepší.
Už viac krát sme spomínali, že Čína plánuje zaradiť svoju menu na medzinárodne uznávaný piedestál. Svedčí o tom fakt, že uzavrela viaceré swapové dohody s významnými obchodnými partnermi. Rovnako sa hovorí o výraznom nákupe zlata, z ktorého časť veľmi pravdepodobne smeruje do trezorov centrálnej banky. Minulý týždeň centrálna banka vyhlásila, že krajina nebude ďalej profitovať z navyšovania svojich zahraničných rezerv, ktoré má vo veľkosti 3,6 bln. USD. To znamená, že sa to týka veľmi pravdepodobne i amerického doláru a dlhopisov USA. Druhým dôležitým oznamom bolo, že centrálna banka sa postupne stiahne z menového trhu a ponechá výmenný kurz na trhové sily a rozšíri denný limit obchodovania ich meny. Vidíme teda pred sebou vznik jednej z nových rezervných svetových mien? Pravdepodobne áno.
Správa zo zasadnutia monetárnej komisie FEDu poodhalila, že FED uvažuje nad znížením nákupov dlhopisov v nasledujúcich mesiacoch. Tomu však moc neverím, vzhľadom na to, že miera nezamestnanosti nie je jediným dôležitým ukazovateľom. Dôležitá je i štruktúra trhu s nezamestnanosťou, ktorá už taká ružová nie je. Na strane druhej však Ben Bernanke uviedol, že aj keby sa zmiernili nákupy dlhopisov, tak to neznamená, že úrokové miery neostanú na nízkych úrovniach ešte dlhú dobu. To je jeden zo znakov toho, že ani centrálni bankári neveria, že sa v ekonomike USA štrukturálne zmeny udiali.