Ako je známe, Grécko sa rozhodlo zabaliť všetky splátky úveru MMF splatné v júni do jednej splátky koncom mesiaca. Aj tento termín je z môjho pohľadu neistý, pokiaľ dovtedy nepríde k dohode medzi Gréckom a veriteľmi, tak vidím reálne, že Grécko využije možnosť byť 30 dní v omeškaní so splátkami dlhu. A keď do 20. júna, kedy má krajine voči ECB splatné dlhopisy v objeme 3,8 mld. eur, financovanie nedostane, tak zrejme Gréci prestanú vyplácať aj dlh voči MMF.
Pokiaľ takýto scenár nastane, tak si za to MMF bude môcť sám. A to z toho dôvodu, že pri bailoutoch krajín eurozóny porušil svoje základné pravidlá z posledných dekád (nemyslím tie z čias Bretton-Woodsu). Tie boli v zásade jednoduché a logické – krajina prijímajúca pomoc musela reštrukturalizovať svoje dlhopisy pokiaľ bol problém vo vysokom dlhu a devalvovať svoju menu pokiaľ bola nadhodnotená (MMF to nazýva väčšia flexibilita výmenného kurzu), aby sa dostala do akej takej ekonomickej kondície, ktorá jej umožňovala naštartovať rast.
Ako fungujú bežné programy MMF, ukazuje najnovšia pôžička Ukrajine (v objeme 17,5 mld. dolárov), ktorá prišla pod podmienkou reštrukturalizácie dlhu a uvoľnenia kurzu meny. Ukrajinci sa už dohodli na odložení dlhu štátnej UkrEximBanky v objeme 750 mil. dolárov, tie sú splatné na konci mesiaca a ukrajinská centrálna banka upustila od myšlienky posunúť kurz hrivny späť minimálne na úrovne zo začiatku roka a jej devízové rezervy sa zatiaľ držia na relatívne stabilných úrovniach.
Pri Grécku ale MMF zvolilo spolu s ďalšími veriteľmi inú cestu. Peniaze požičali bez toho, aby tlačili na šokovité ozdravenie Gréckej ekonomiky (prostredníctvom reštrukturalizácie dlhu a devalvácie, teda opustenia eurozóny), pričom následné oživenie by dokázalo generovať prostriedky na vyplácanie splátok dlhu. Namiesto toho tlačili Grékov do opatrení, ktoré ich schopnosť obsluhovať dlh potápali ešte viac. A preto možno MMF skončí s nesplateným dlhom od Grécka.
Prečo sa tak stalo? Médiá v čase pôžičiek písali, že to je veľká zásluha bývalého šéfa MMF Dominika Strauss-Kahna. Ten údajne bailout Grécka dokázal presadiť aj napriek hlasnej vnútornej opozícii v MMF. Dokumenty zverejnené v roku 2013 ukazujú, že proti boli nielen popredné emerging markets ako Čína, Brazília, India, či Rusko, ale napríklad aj Švajčiarsko (ktorého banky mali voči Grécku nemalú expozíciu) a Austrália. Čiže je možné povedať, že Strauss-Kahn zneužil MMF vo viere, že zachráni euro (to sa mu ale nepodarilo, postarala sa o to v roku 2012 až ECB pod vedením Draghiho garanciou štátnych dlhopisov), a predpísal mu úplne inú medicínu, ako MMF obvykle aplikuje.
Práve preto si myslím, že nastal čas pre zmenu pravidiel vedenia MMF. V súčasnosti je pravidlom, že ho má viesť Európan. Vzhľadom na to, že fixné kurzy v eurozóne zjavne neumožňujú aplikáciu obvyklých pravidiel fondu a že človek z eurozóny má predsa len viac sklonov zatiahnuť fond do riešenie problémov menovej únie, by nemal byť na čele MMF človek z eurozóny. Z doterajších 11 generálnych riaditeľov boli deviati z eurozóny (dvaja boli zo Švédska).
Veľké rýchlo rozvíjajúce sa ekonomiky sa v posledných rokoch hlasno dožadujú vedenia niektorej z medzinárodných inštitúcií. Možno je toto ten správny čas odovzdať im vedenie fondu.