Čo sa môže stať s Gréckom v situácii, kedy Syriza vyhrá voľby, zostaví vládu a rozhodne naplniť svoj program? Ten sa volá Solúnsky program a nie je príliš rozsiahly, obsahuje 9 bodov:
- Vážne prerokovanie národného dlhu a „haircut“ na jeho väčšiu časť
- Vyššie zdanenie bohatých
- Vyššie mzdy pre niektorých nízkopríjmových zamestnancov
- Zrušenie dane z nehnuteľnosti
- Viac peňazí pre samosprávy
- 300 tis. nových pracovných miest
- Obnovenie verejnoprávnej televízie a rádia
- Vytvorenie národnej rozvojovej banky
- Obnovenie minimálnej mzdy na úrovni 751 eur
Tento program je možné rozdeliť na dve časti: Prvý bod a zvyšné body. A tie to dve časti netvoria navzájom funkčný celok. Grécku sa na jednej strane oplatí vyhlásiť bankrot, pretože po rokoch konsolidačných opatrení sa krajina dokázala dostať do primárneho prebytku štátneho rozpočtu. To znamená, že keď odpočítame platby úrokov, tak príjmy presahujú výdavky. Vláda by teda bola po bankrote schopná ufinancovať svoje výdavky zo svojich príjmov.
Graf: Vývoj salda primárneho rozpočtu Grécka (% HDP)
Problém ale nastáva pri druhej časti programu. Jedinou položkou zvyšujúcou príjmy sú vyššie dane pre bohatých, a to ani nie je podrobnejšie definovaná a veľmi silno pochybujem, že sa z týchto peňazí podarí vyfinancovať zvyšné body programu. Syriza si teda bude musieť na ne požičať. Pokiaľ ale realizuje bod číslo jeden – reštrukturalizáciu záväzkov, nie som si úplne istý, či Grékom bude niekto ochotný požičať. ECB a euroval po tom, ako prídu o peniaze, pravdepodobne nie a súkromní investori pri hrozbe odchodu krajiny z eurozóny pravdepodobne tiež nie.
A tu sa dostávame do bodu, kedy Syriza nebude schopná ani zďaleka naplniť svoj program. V ňom Tsipras a spol. podľa mňa veľmi naivne dúfajú, že im eurozóna a ECB odpustia značnú časť dlhu a vypíšu im bianko šek na realizovanie svojho programu. Takýto scenár je ale nerealistický. Keď chce ostať Syriza v eurozóne, tak sa bude musieť vzdať buď reštrukturalizácie, alebo rozdávania. Eurozóna možno pristúpi na reštruktruralizáciu, lebo je to pre ňu lepšie ako tvrdý bankrot, po ktorom od Grécka nemusí uvidieť ani cent, ale určite to bude s podmienkami. A to by musela Syriza vyškrtať veľa vecí z druhej časti programu. Na druhej strane, pokiaľ by Syriza oželela reštrukturalizáciu, tak by sa jej možno podarilo vyrokovať viac peňazí zo zahraničia.
Aj reštrukturalizácia aj rozdávanie naraz ale možné nebudú. Pokiaľ Syriza bude chcieť realizovať celý svoj program, bude na to potrebovať vlastnú centrálnu banku, ktorá jej peniaze vytlačí. To ale bude musieť z eurozóny unilaterálne vystúpiť. Existuje aj taká možnosť, že z nej bude „odídená“. A to v prípade, kedy sa bude ECB dožadovať plného vyplatenia dlhu a pohrozí odstavením gréckeho finančného systému od eur. A pokiaľ Syriza necukne a ECB svoje hrozby uskutoční, tak gréckym bankám dôjdu eurá a v krajine budú vyhlásené bankové prázdniny. Keď počas nich nedôjde k dohode, tak po ich skončení by si Gréci z bánk vyberali už peniaze v inej mene.
Druhá možnosť je podľa mňa preferovanejšia, pretože „vyhodili nás“ sa vo vypätých situáciách lepšie politicky predáva ako „odišli sme“. Syriza síce tvrdí, že nechce odísť z eurozóny, úplne jednoznačné to však nie je. Strana vznikla spojením viacerých menších väčšinou krajne ľavicových strán a vo vnútri nie je jednotná. Ľavá platforma, ktorá pripúšťa vystúpenie z eurozóny, získala v najvyššom orgáne strany takmer tretinu kresiel. A keď plán A nevyjde a v rámci eurozóny by Syriza musela cúvať viac ako jej bude konformné, tak sa z takmer tretiny pokojne môže stať majorita.
Aby som teda odpovedal na otázku z nadpisu, tak bankrot Grécka v rámci eurozóny možný je. Problém je, že Syriza by musela veľa vecí zo svojho programu oželieť. A potom už pôjde o to, či je to pre Syrizu prípustné, alebo nie.
Komentár bol zverejnený na stránke xpuls.cz