Pri výnosoch z desaťročných dlhopisov na sekundárnych trhoch tesne nad úrovňou 3 %, čo predstavuje historické minimá, nie je pochýb, že sa mu predať dlhopisy s dlhšou splatnosťou podarí.
Dôvody, prečo sa to Írsku podarí vidím tri:
Tým najdôležitejším vôbec nie je ekonomická situácia alebo vývoj dlhu, ale prísľub ECB, že bude v prípade potreby neobmedzene nakupovať dlhopisy problémových krajín. Týmto sa samozrejme minimalizovalo riziko bankrotu Írska, a tak sa investori po ohlásení tohto programu vrhli na írske dlhopisy. Tie v tom čase ponúkali vysoký výnos na rozdiel od bezpečných krajín, ktorých výnosy z dlhopisov boli len minimálne.
Vývoj výnosu jedenásťročného írskeho dlhopisu splatného v roku 2018
Je ale potrebné priznať, že Írsku pomohol aj lepší vývoj ekonomiky, čo ho odlišuje od Portugalska. Portugalsko bolo z eurovalu zachraňované len o niekoľko mesiacov neskôr ako Írsko, ale výnosy z jeho dlhopisov sú v súčasnosti takmer dvojnásobné. Ekonomika Írska v posledných dvoch rokoch rastie a minimálny rast sa očakáva aj na tento rok, pričom v ostatných problémových krajinách HDP klesá. (viď graf)
Vývoj HDP v krajinách PIIGS (2007=100)
Írsko je jedinou krajinou z PIIGS, ktorej sa ako-tak darí napĺňať ciele vytýčené pri poskytnutí zahraničnej pomoci. Svoje určite zohráva aj ďaleko lepšie podnikateľské prostredie ako v ostatných krajinách PIIGS, čo ukazujú aj rôzne rebríčky, v ktorých Írsko končí väčšinou na špici, naopak ostatné krajiny PIIGS skôr na chvoste Európy. Navyše aj ochota Írov vykonávať štrukturálne reformy je v porovnaní so zvyškom PIIGS niekde úplne inde.
V neposlednom rade je potrebné ako faktor, ktorý pomôže Írsku vrátiť sa na finančné trhy, spomenúť ochotu eurozóny mutualizovať náklady na rekapitalizáciu bánk. Drvivá väčšina rastu dlhu Írska súvisela so sanáciou bánk. Najnovšie je eurozóna ochotná tieto náklady posunúť pri viabiliných bankách na euroval, ako tomu bolo pri Španielsku. Prípadne v budúcnosti, pokiaľ budeme mať bankovú úniu, tak aj na spoločný bankový rezolučný fond. V prípade, že by írske banky potrebovali v budúcnosti ďalšie prostriedky, čoho sa ešte stále mnohí investori obávajú, tak by sa írsky dlh navýšil len o cca. 1,6 % z celkovej sumy, čo predstavuje podiel írska na ESM. Výrazný rast dlhu z dôvodu problémových bánk tak už Írsku nehrozí.
Toto boli dôvody, prečo sa Írsku s takmer stopercentnou pravdepodobnosťou podarí v najbližších mesiacoch vrátiť sa na dlhopisové trhy. Dôležitejšou otázkou je, že či sa tam Írsku podarí udržať v dlhodobejšom horizonte. V tomto smere je síce taktiež na mieste optimizmus, existuje však viacero rizík.
Optimizmus by sa zhmotnil v tom prípade, že by sa krajine podarilo zastabilizovať dlh k HDP do úrovne niekde okolo 135-140 % a potom by postupne začal klesať. Nad touto hranicou by už mohli vzplanúť obavy, že bude potrebné reštrukturalizovať časť dlhu, podobne ako v prípade Grécka. Najmä v prípade, že by z ECB prichádzali hlasy, že má obavy o solventnosť krajiny, čo by mohlo znamenať zníženú ochotu nakupovať dlhopisy krajiny z jej strany. Program nákupov dlhopisov je totiž určený pre krajiny majúce problémy s likviditou, nie solventnosťou. (pri tom ako dnes takmer všetko garantuje euroval a ECB je tento rozdiel ťažko rozoznateľný).
Prognózy EK hovoria, že by sa Írsku malo podariť skrotiť dlh už v budúcom roku. Dlh by mal klesnúť zo 124,4 % na 120,8 %. Pokiaľ by tomu tak bolo, tak by sa Írsko bezpečne vyhlo tej pomyslenej úrovni 135-140 %, o ktorej som hovoril v predošlom odseku. Hoci sa doteraz Írsku darilo relatívne úspešne prognózy naplniť, tak tejto prognóze neverím.
Pri súčasnej ekonomickej situácii v eurozóne a pláne stlačiť deficit o 2,4 percentuálneho bodu, čo je viac ako v každom z posledných troch rokov, mi naplánovaný rast HDP o 1,7 % príde veľmi optimistický. Takisto aj do ďalších rokov naplánovaný rast nemusí vyjsť, pretože Írsko má stále jeden z najvyšších deficitov v eurozóne a teda má ešte veľkú časť konsolidácie pred sebou. Navyše inflácia v eurozóne vrátane Írska je v súčasnosti mimoriadne nízka, a tak nie je možné očakávať ani vysoký rast nominálneho HDP (t.j. reálneho HDP+inflácie), voči ktorému sa dlh porovnáva. Vôbec by ma teda neprekvapilo, keby dlh k HDP rástol v Írsku aj v budúcom roku.
Aj napriek tomu by sa ale vzhľadom na vyššiu disciplinovanosť Írska a lepšie ekonomické prostredie ako vo zvyšku PIIGS dlh k HDP mohol stabilizovať už v najbližších rokoch bez toho aby sa výraznejšie priblížil k úrovniam 135-140 %. Pokiaľ teda všetko pôjde dobre, Írsku môže v dohľadnej dobe začať klesať dlh, čím by sa krajina oddelila od zvyšku PIIGS, ktorý ešte minimálne niekoľko rokov rastu dlhu k HDP bude čeliť.
Kým ale Írsko výrazne nezníži dlh, tak ostane mimoriadne zraniteľné pre prípadný ďalší šok. Na jeho zvládnutie už totiž má len minimálnu fiškálnu kapacitu a je celkom reálne, že v prípade ďalšieho šoku by sa mohol dlh Írska k HDP vyšplhať na úrovne, pri ktorých by sa mohlo začať hovoriť o reštrukturalizácii časti dlhu. V tomto scenári je ale veľmi veľa keby, a tak ukončím tento blog optimistickým konštatovaním, že tu máme prvú krajinu, ktorá sa dochádzala vrátiť na dlhopisové trhy a má solídne vyhliadky sa na nich dlhodobejšie udržať. Napríklad Portugalsko také vyhliadky ako Írsko ani zďaleka nemá.
P.S.: Osobne mi príde veľmi smiešne, že sa eurozóna snaží Írsko dotlačiť do toho, aby si zobralo preventívnu úverovú linku kým sa bezpečne usadí na dlhopisových trhoch. Ako dôvod uvádza, že by jej ECB mohla pomáhať nákupmi dlhopisov. Každému, kto si ale vie spočítať dve a tri, je ale jasné, že Írom žiadnu preventívnu úverovú linku netreba, pretože trhy zaujíma či je ECB ochotná nakupovať dlhopisy a nie či tá ktorá krajina požiadala o preventívnu úverovú linku, ktorá je pre nákupy ECB podmienkou. Inak by Taliani či Španieli, ktorí o o preventívnu linku nepožiadali, už dávno nedokázali predávať dlhopisy. A tak nám ako motivácia, prečo eurozóna Írsko tlačí do tohto programu, je možnosť aj naďalej aspoň nejakým spôsobom kecať Írom do rozpočtu a riadenia štátu. Íri sa ale správne nedali a dali eurozóne košom. To mi je na nich sympatické.