„Pravda je, že sme iba všivaví predavači. Nikto z nás netuší, prečo akcie posilňujú. Je to ako hádzať šípky do terča. Náhoda.“
– Mark Hanna, prvý šéf Jordana Belfota
Jedno ráno roku 1998 si pre makléra Jordana Belforta prišli agenti FBI. Belfort sa práve zobúdzal po ďalšej zo svojich legendárnych prehýrených nocí. Na rozdiel od svojho šéfa totiž Belfort vedel, ako sa manipuluje s cenou akcií. A vedel aj to, ako podplácať vplyvných ľudí a prať špinavé peniaze. Jeho hedonistický životný štýl mu predurčoval rýchly vzostup a rýchly pád. Napísal dokonca autobiografiu, podľa ktorej bol nedávno natočený film „The wolf of Wall Street“.
Obrátený Robin Hood
V roku 1991 písal o Jordanovi Belfortovi aj magazín Forbes. A to aj napriek tomu, že jeho majetok bol na hony vzdialený tradičným stálym tváram tohto časopisu. Belfort sa totiž v skutočnosti nikdy nestal miliardárom. No vedel, ako urobiť milionára z každého, kto si kúpil akcie cez jeho firmu Oakmont Stratton. Redaktorka Forbesu vtedy 29 ročného Belforta nazvala „obrátený Robin Hood“, pretože bohatým bral a svojim ľuďom rozdával. Belfortova firma, ktorá ku koncu zamestnávala až tisícku maklérov a denne svojim klientom zarábala miliardy, však mala na zarábanie na akciách svoj systém.
Zahrievacia miestnosť
Systém, ktorý Belfort na začiatku používal, sa dá voľne preložiť ako zahrievacia miestnosť. Takzvaný Boiler room zjednodušene funguje tak, že makléri nakúpia lacné akcie a tie predávajú nič netušiacim klientom. Predaj prebieha vždy cez telefón. Pracovník na druhom konci telefónu musí presvedčiť klienta, že práve tie akcie, ktoré klientovi ponúka, sú najlepšie. Pracovníka v prípade úspešného predaja neminie tučná odmena, ktorá pochádza obvykle z mastných poplatkov za sprostredkovanie transakcie. V Belfortovom prípade sa v Boiler room ocitli aj akcie takých ikon, ako Kodak, či Microsoft.
Táto technika však bola pre Belforta iba zahrievacím kolom. Neskôr do svojho pôsobenia zahrnul aj oveľa sofistikovanejšie manipulačné techniky. Napríklad umelo zvyšoval ceny akcií tým, že ich presúval od jedného klienta ku druhému, čím automaticky získavali hodnotu. Automatické systémy burzy boli v tomto prípade jeho obľúbeným nástrojom.
Zatknutý
Jordan Belfort mal iba 23 rokov, keď začal pracovať na Wall Street. V 25 rokoch už vyhlásil prvý osobný bankrot. „Bol som veľmi talentovaný, no ceny boli nízko,“ povedal Belfort pre Forbes v roku 1991. Jeho kariéru podvodníka totiž odštartoval takzvaný čierny pondelok v roku 1987, kedy sa index Dow Jones prepadol o vyše 500 bodov.
Hneď nato však vznikol Oakmont Stratton. Belfort zarábal poväčšinou podvodmi, podplácaním a praním špinavých peňazí stovky miliónov denne. Jeho nešťastím bolo, že svojím neviazaným životom na seba pútal pozornosť. A mal smolu, že si ho všimla práve FBI. V roku 1998 ho zatkli a o päť rokov neskôr obvinili. Belfort musel podľa súdu zaplatiť vyše 100 miliónov dolárov klientom, ktorí uňho investovali svoje peniaze. Vláda mu zabavila všetok majetok. Trest si odsedel vo federálnom väzení, no trval iba 22 mesiacov. Zvyšok si odpracoval „u federálov“ ako konzultatnt. Aj vďaka nemu sa agentom podarilo chytiť niekoľko veľkých rýb na Wall Street.
Čistý hedonizmus
Belfort bol nepochybne veľkou postavou Wall Street. Iba pár rokov trvalo, aby vybudoval z ničoho obrovský kolos, a ešte menej času potreboval na to, aby o všetko prišiel. Počas týchto rokov žil divoko, veľa pil, užíval kokaín a platil si prostitútky. Stihol zničiť Ferrarri, aj potopiť niekoľkomiliónovú jachtu, ktorá predtým patrila návrhárke Coco Chanel. Jeho príbeh a kniha „Wolf of Wall Street“ inšpiroval aj režiséra Martina Scorseseho, ktorý o ňom natočil rovnomenný film s Leonardom DiCapriom v hlavnej úlohe.