Alexander Ač
Venuje sa problematike globálnych trendov a ich dôsledkom pre geopolitiku a financie
Situácia v Číne je horšia, ako sa domnieva väčšina z nás, dokonca možno horšia ako sa domnieva ktokoľvek z nás. Korporátny dlh v Číne je na rekordnej úrovni, a rozvinuté krajiny Západu „vyriešili“ finančnú krízu z roku 2008 presunutím súkromného dlhu na dlh daňových poplatníkov (tj. štátny dlh). To všetko za pomoci centrálnych bánk, ktoré znížili úrokové sadzby prakticky na minimum, a v niektorých prípadoch pristúpili ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu.
To, čo pozorujeme teraz, teda menové vojny (devalvácie), „neisté“ trhy, a začiatok ekonomickej recesie v rastúcom počte krajín, je len nevyhnutným dôsledkom zlých monetárnych opatrení v posledných rokoch. Obzvlášť ohrozené sú trhy BRICS, ako aj krajiny vyvážajúce ropu (hlavne Venezuela a Rusko), ktoré citeľne zasiahol pokles cien ropy. Problémy v Číne určite nezostanú obmedzené len na túto krajinu, a takisto nejde iba o akýsi „korekčný cyklus“.
Skôr ide o zásadnejšiu premenu súčasného fungovania finančného systému, ktorý bol za posledných 30-40 rokov vo fáze nebývalej expanzie poháňanej kreditom (dlhom), a teraz máme pred sebou obdobie nebývalej kontrakcie, poháňanej dlhovou defláciou.
Obrovské množstvo dlhu, ktoré centrálne banky doteraz „maskovali“ pomocou nízkych úrokov a vháňaním likvidity sa ukáže ako nesplatiteľné. Zdá sa, že „dôvera“ trhov v magické schopnosti centrálnych bankárov sa pomaly končí. Ľudia sa budú musieť viac spoliehať na svoje vlastné schopnosti, ako na schopnosti svojich investícií. Vo výhode budú ľudia, čo majú minimálny, ideálne žiadny dlh.
Marek Gábriš
hlavný ekonóm ČSOB
Čína je pre nás pomerne ďaleko, ale tým že je to druhá najväčšia ekonomika sveta sa nás tento problém samozrejme môže týkať. Európske hospodárstvo sa totiž stále snaží dostať na trajektóriu trvalejšieho a silnejšieho rastu prakticky už po niekoľký rok od krízy.
Prepad čínskych akcií, ale aj ropy a iných komodít, pritom naznačuje že svetové hospodárstvo môže opäť preradiť na nižší rýchlostný stupeň. To by sa nás samozrejme dotklo i keď pre nás je momentálne potešiteľné, že sa doma na Slovensku viac spoliehame na domáci dopyt.
Prepad akcií sa samozrejme premietne na hodnote portfólia investorov podielových alebo dôchodkových fondov. Ale zase pravdepodobne pomôže nepriamo dlhopisom, keď budú investori hľadať bezpečný prístav. Podstatné však bude ako veľmi Čína spomalí. Od toho potom bude závisieť aj dopad na starý kontinent a následne na Slovensko.
Katarína Muchová
analytička, Slovenská Sporiteľňa
Čínsky akciový trh donedávna prudko rástol, ale tento trend sa obrátil. Zmena v stanovovaní výmenného kurzu v Číne spolu s obavami o ochladenie čínskej ekonomiky spôsobili veľké turbulencie na domácich ako aj svetových trhoch. Čína nedávno devalvovala juan oproti americkému doláru aby posilnila domáci vývoz, a dostala sa o krok bližšie k pozícii oficiálnej rezervnej meny a súčasti SDR koša Medzinárodného menového fondu.
Prepad akcií výrazne podporil v piatok zverejnený rýchly odhad Caixin/Markit China PMI indexu nákupných manažérov z priemyselnej výroby, ktorý v auguste klesol na 47,1 bodu, čo je najnižšia hodnota indexu za posledných 6 rokov. Poukazuje to na zhoršenie podmienok v Číne a zvýraznilo to obavy o čínske spomalenie.
Svetové trhy na prepad v Číne reagovali negatívne a tiež zaznamenali pokles. Turbulencia na akciových trhoch zvyšuje neistotu, do istej miery je ale reakcia trhov prehnaná, keďže tzv. tvrdé údaje čínskej ekonomiky zatiaľ neposkytovali dôvod na takýto výrazný pokles. Devalvácia juanu môže pozmeniť plány amerického Fed-u, ktorý plánuje zvýšiť sadzby. Trh očakáva, že zvýšenie úrokových sadzieb v USA by mohlo prísť už na jeseň tohto roku. Vývoj v Číne ale situáciu komplikuje, pretože lacnejší dovoz z Číny znižuje inflačné tlaky a môže spôsobiť odklad zvýšenia sadzieb.
ECB momentálne ponecháva svoju menovú politiku uvoľnenú a snaží sa tým posilniť rast ekonomík eurozóny ako aj zvýšiť slabú infláciu. Devalvácia juanu a následne lacnejší export z Číny však v Európe tiež môžu priniesť skôr deflačné tlaky.
Spomalenie čínskej ekonomiky, najmä priemyslu, môže ďalej podporiť pokles cien komodít na svetových trhoch, čo môže oslabiť globálny obchod a následne mať dopad aj na obchodných partnerov Číny, vrátane EÚ. Podľa Svetovej banky by však pomalší rast čínskej ekonomiky mal mať výraznejší vplyv na rozvíjajúce sa ekonomiky ako na rozvinuté. Slovensko by vplyv čínskeho vývoja pocítilo skôr sekundárne, cez hlavných obchodných partnerov, najmä Nemecko. Momentálne je takéto riziko pre Slovensko však menej výrazné.
Jana Glasová
analytička, Poštová banka
Čínska centrálna banka tento mesiac niekoľkokrát devalvovala svoju menu, čo vyvolalo medzi investormi množstvo otázok. Cieľom týchto krokov čínskych centrálnych bankárov je podpora domáceho exportu, nakoľko čínska ekonomiku zaznamenáva spomalenie svojho rastu. Podľa očakávaní Pekingu by tento rok mala dosiahnuť najpomalší rast za posledných 25 rokov, ktorý by sa mal pohybovať len okolo úrovne 7 %.
V európskom ponímaní je to samozrejme veľa, pre Čínu to však znamená výrazný prepad. Turbulencie na čínskom akciovom trhu, ekonomické spomaľovanie a príliš silný jüan, to sú faktory, ktoré viedli centrálnu banku krajiny k devalvácii meny. Otrasy na čínskom akciovom trhu samozrejme nenechali na pokoji ani ostatné akciové trhy a európske a americké trhy sa taktiež nevyhli výrazným stratám.
Pokles na akciových trhoch je vyvolaný obavami investorov z ďalších turbulencií na čínskom akciovom trhu a z tvrdého „pristátia“ čínskeho hospodárstva, ktoré by malo za následok aj spomalenie globálnej ekonomiky.
Čína je najľudnatejšou krajinou a druhou najväčšou ekonomiku sveta. Problémy v čínskej ekonomike a prípadné pribrzdenie jej hospodárskeho rastu sa teda s určitosťou podpíšu aj pod vývoj globálnej ekonomiky. V súčasnosti je však veľmi ťažké odhadnúť, ako moc čínska ekonomika spomalí, a teda aj to, aký to bude mať dopad na ostatné krajiny vrátane tých európskych.
Rozhodnutie čínskych centrálnych bankárov o devalvácii jüanu má dopad aj na menovú politiku ostatných centrálnych bánk. Oslabenie čínskej meny zatiaľ síce nie je nijako výrazné, ale už v súčasnosti sa začalo hovoriť o tom, že americký Fed by v nadväznosti na to mohol odložiť plánované zvyšovanie sadzieb zo septembra na neskoršie mesiace tohto roka. Oslabenie čínskej meny totiž zlacňuje čínske výrobky na zahraničných trhoch, tým podporuje čínsky export a naopak môže vytláčať európske či americké výrobky z trhu.
Predpokladáme ale, že aktuálne oslabenie sa čínskeho jüanu je zatiaľ príliš slabé na to, aby ho zákazníci výraznejšie pocítili v podobe lacnejších čínskych produktov v obchodoch. Mnohí investori na trhoch ale predpokladajú, že aj iné centrálne banky vrátane ECB či amerického Fed-u by mohli začať podnikať kroky na oslabenie svojej meny, aby predišli poklesu domáceho exportu.
Spomaľovanie čínskej ekonomiky má vplyv aj na ceny ropy na svetových trhoch. Čína je totiž jedným z najväčších odberateľov ropy, vytvárajúca veľkú časť svetového dopytu po rope. Spomalenie jej hospodárstva by teda mohlo viesť aj k výraznému poklesu dopytu po rope. Predpokladáme preto, že obavy zo spomaľovania čínskej ekonomiky budú v súčasnosti tlačiť ceny ropy, a teda aj ceny benzínu a nafty na pumpách, smerom nadol. Konečný dopad na ceny čierneho zlata ale bude závisieť od toho, k akému hlbokému spomaleniu čínskeho HDP dôjde.
Vzhľadom na veľkosť čínskej ekonomiky a jej dôležitosť v globálnom meradle je jasné, že ak dôjde k jej výraznejšiemu spomaleniu, bude to mať dopad aj na ostatné ekonomiky vrátane tej slovenskej. Pokles čínskeho dopytu po európskych a amerických výrobkoch by totiž viedol k pribrzdeniu hospodárskeho rastu v jednotlivých krajinách únie a v USA.
Navyše, turbulencie v čínskom hospodárstve by mohli viesť aj k poklesu dopytu po automobiloch, pričom Čína je vzhľadom na svoju ľudnatosť jedným z najdôležitejších trhov pre automobilový priemysel. Pocítilo by to samozrejme aj Slovensko, keďže automobilový priemysel je naším najdôležitejším priemyselným odvetvím a výrazne sa podieľa na našom celkovom exporte.