Posledných niekoľko mesiacov sme každodenne konfrontovaní s možnosťou bankrotu Grécka a jeho vystúpením z eurozóny. Aktuálny každodenný pokrový turnaj v Bruseli najvyšších predstaviteľov eurozóny už nie je napínavý pre nikoho. Ani pre vkladateľov gréckych bánk, ktorí z nejakého nejasného dôvodu čakajú na obmedzenie prevoditeľnosti kapitálu v Grécku a neskôr na premenu "deflačného" eura na inflačnú drachmu.
Grécky minister financií Janis Varufakis nemá veľa dôvodov na úsmev. Snímka: TASR/AP
Naopak v komplikovanej situácii sú dnes politickí predstavitelia Grécka, ktorí zvíťazili v posledných parlamentných voľbách vďaka sľubom voličom. A so svojimi sľubmi sa tak stotožnili, že pri ich vynucovaní používali v posledných mesiacoch metódy hodné mafiána 30. rokov 20.storočia v USA.
Pritom Európa už dávno vie aj vďaka systému EMIR, ktorý bol implementovaný v EÚ koncom minulého leta, s akými kartami politici z Grécka hrajú. Vďaka EMIR, ktorý takmer online monitoruje derivátové operácie finančných inštitúcii v EÚ dnes vieme, že po prípadnom vyhlásení bankrotu najväčší problém budú mať iba MMF a ECB spolu s eurovalom. Dnes nehrozí situácia ako v roku 2008, keď riaditeľ v New Yorku spoločnosti AIG zistil jedno jesenné ráno, že pár zamestnancov v Londýne predalo CDS na dlh Lehman Brothers, čo zruinovalo AIG a prinútilo FED zachraňovať celý bankový systém v USA.
Nepríjemné pre Grékov je, že v mene eura nedokážu bez pomoci ECB fungovať takmer ani deň a budú musieť v prípade bankrotu, ktorého najneskorší možný deň bez dohody vďaka možnosti odloženia splatnosti dlhu voči MMF o 20 dní zo strany MMF dnes pripadá na 20.júl 2015, opustiť aj eurozónu.
V neposlednom rade grécki politici majú smolu, že okrem voličov aj ústavný súd zrušil ich opatrenia ohľadne úspor na dôchodkoch ako protiústavné, a tak dôchodky Grékom je dnes takmer nemožné pri vyrovnanom gréckom rozpočte už aktuálne vyplácať v inej mene ako drachme.
Druhou ich smolou je, že je možné, že pre Grécko bol ušitý šialený plán Grexitu už pred rokmi. V ňom ako názorná ukážka pre Portugalcov, Španielov či Talianov poslúži, čo by ich životná úroveň zažila, ak by sa raz neskôr ako voliči rozhodli voliť strany, ktoré by podobne ako dnes tie grécke, mali neadekvátne požiadavky voči eurozóne. 46 miliónov Španielov spolu s 10 miliónmi Portugalcov a 61 miliónmi Talianov zamilovaných do futbalu na pevnine je pre eurozónu lepších ako 11 miliónov rozmaznaných Grékov na 1200 ostrovoch. Veď v NATO a EÚ by pravdepodobne Gréci zostali, čo je ich najdôležitejšia úloha.
Oveľa dôležitejšie pre finančné trhy tento rok bude, či Janet Yellen a americký FED začne zvyšovať úrokové sadzby v septembri alebo až v decembri po 6 rokoch na úrovni okolo nuly, alebo kvôli klesajúcej dynamike rastu HDP v USA a Hillary Clinton sa zvyšovanie tento rok ani nezačne.