Po minulotýždňovom piatkovom prepade cien, vládla na trhu drahých kovov naďalej negatívna nálada a ceny sa postupne prepadávali stále nižšie. Zlato hneď začiatkom týždňa atakovalo hranice 1160 USD a nakoniec sa v stredu dostalo na chvíľu aj pod 1150 USD. Striebro si to namierilo pod 15,5 USD a rovnako sa v stredu prepadlo aj pod túto úroveň. Štvrtkové obchodovanie moc optimizmu rovnako neprinieslo a drahé kovy ostali v rovnakých pozíciách. Piatok sme zaznamenali mierne posilnenie cien.
Drahé kovy sa opätovne prepadávajú
Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1158,6 USD, čo bolo o 10,1 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 15,64 USD, čo bolo o 0,29 USD menej ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol na úrovni 74,08 čo znamená, že tento týždeň sa relatívne viac darilo zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 160,65. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 65,58.
ECB a jednotlivé národné banky eurozóny začali tento týždeň nakupovať vládne dlhopisy a snažia sa vytvoriť toľko očakávaný stimul pre európsku ekonomiku. Škoda len, že hlavným problémom EU nie je ani tak poskytovanie úverov, ako štrukturálne problémy v podobe vysokých daní, zadlženosti, či nepružného trhu práce, vysokých cien energií a rozsiahlych sociálnych istôt. Drahé kovy zatiaľ reagovali poklesom v USD vyjadrení a to hlavne z dôvodu silnejúceho dolára. Pohyby na drahých kovoch rovnako spôsobovali špekulatívne obchody.
Keďže sa prelomil dôležitý suport na úrovni 1200 USD, tak mali špekulanti opätovne čo robiť a tlačili ceny dole čo sa len dalo. V princípe až k úrovni 1150 USD na zlate, kde zatiaľ narazili. Podobná situácia bola na striebre len pri iných cenách. V tomto prípade sa naozaj jedná o špekulatívne obchodovanie. Dopyt po fyzickom kove sa pri týchto cenách opätovne spamätal. Svedčila o tom opätovne sa objavujúca bakwardácia na drahých kovoch. Tá sa síce minulý týždeň v piatok stratila, avšak následne sa opätovne objavila. Nižšie ceny zjavne prilákali kupcov tak, ako tomu bolo aj za ostatné obdobie rok dozadu, keď sa vždy ceny zlata prepadli pod 1200 USD. Osobne by som sa prikláňal k tomu, že by sa drahé kovy mohli opätovne posunúť vyššie nad úroveň 1200 USD. Dopyt a neochota veľkých hráčov odstraňovať bakwardáciu, ktorá by im priniesla jednoduchý zisk, tomu nasvedčujú. Avšak ako obyčajne, uvidí sa. Určitá zmena, ktorá nastala je to, že sa táto situácia neprejavuje len na zlate, ale rovnaká situácia sa začína objavovať čoraz častejšie aj pri striebre.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
Najviac zlata má stále USA
Podľa nedávno zverejnených údajov má stále najviac zlata USA a to až vo výške 8133 ton, nasledované Nemeckom 3384 ton, Talianskom 2451 ton, Francúzskom 2435 ton a Ruskom 1207 ton. Čína stále oficiálne zverejňuje údaj z roku 2009 vo výške 1054 ton, ale tomu už nikto neverí. Skôr sa čaká na to, kedy Čínska centrálna banka povie, koľko zlata od roku 2009 nakúpila. Málokoho by prekvapilo, ak by sa dostala na druhé miesto za USA. Slovensko je na 53 mieste a vlastní 31,7 ton zlata.
Podľa dobre informovaných zdrojov Venezuelská centrálna banka rokuje o vytvorení zlatého swapu s bankami z Wall Streat. Krajina zápasí s vysokou infláciou a úpadkom ekonomiky a zahraničné rezervy potrebuje ako soľ. Nemilá situácia pre túto krajinu. Padli ceny ropy a dokonca i ceny zlata, ktoré Venezuela tak demonštratívne doviezla pred pár rokmi do krajiny ešte za čias Cháveza. Udržať sa pri moci však zjavne prezidentovi Madurovi stojí za akúkoľvek cenu. Každopádne po ich zlate (majú podľa oficiálnych zdrojov 367 ton) dopyt určite bude. Cena zlata je totižto v celku výhodná na nákup.
V Indii nie je len veľký dopyt po zlate. Ale i po striebre. Minulý rok doviezla India viac ako 6843 ton striebra pričom najväčšími exportérmi do Indie bola Čína, Taiwan, Veľká Británia, Nemecko ale i Rusko. Minulý týždeň sme písali, že Čína chce spustiť svoju vlastnú fixáciu ceny zlata v renminbi a podľa predstaviteľov Šanghajskej burzy to bude do konca tohto roku realitou. Daná fixácia nemá byť konkurenciou Londýna ale má byť v súlade s fixáciou LBMA v amerických dolároch. To, že sa Čína k tomuto kroku nakoniec uchýlila môže byť znakom toho, že majú problém s dodávkami fyzického kovu z Londýna, resp. ich môžu očakávať. Danú situáciu treba sledovať.
Možno perlička na záver. Kto by nechcel nájsť len tak 2 kg zlata? To sa podarilo austrálskemu hľadačovi zlata, ktorý našiel kompaktný nuget v neuveriteľnej hmotnosti 2 kg. Podobný objav sa uskutočnil len nedávno, kedy sa podarilo nájsť 5,5 kg nuget. Avšak najväčším nájdeným a zdokumentovaným by mal byť nuget v celkovej hmotnosti 72 kg z roku 1869 tiež z Austrálie.