Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností ešte pred parlamentnými voľbami formuloval predstavy o orientácii hospodárskej politiky v pôdohospodárstve, a to predovšetkým prostredníctvom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR a Rady hospodárskej a sociálnej dohody. V dokumente Národohospodárska politika a stratégia politiky SR bol okrem iného zakomponovaný model zvládnutia finančného zabezpečenia prechodu Slovenska na spoločnú agropotravinársku politiku. "Od vládnej politiky sme očakávali orientáciu na európsky model multifunkčného poľnohospodárstva, na stabilizáciu a reálnu ochranu domáceho trhu pred nadmernými a dotovanými dovozmi, uplatnenie nulovej sadzby dane z poľnohospodárskej pôdy, prijatie zákona o dlhodobom nájme poľnohospodárskej pôdy a poskytovanie lacných dlhodobých úverov na nákup pôdy domácim poľnohospodárom," uviedol pre HN predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR Václav Fabrici. "Celkovú našu pozíciu ako poľnohospodárskych výrobcov vo vzťahu k podmienkam vstupu do EÚ, vo vzťahu k štátnemu rozpočtu na rok 2003 a prezentovanej vládnej politike, považujeme pre veľkú časť podnikov za kritickú až dramatickú." Z rokovania s EÚ je zrejmé, že sa skôr prijímajú tzv. ochranné klauzuly pre doterajších členov EÚ voči novým členom než záruky rovnakého postavenia pre nových členov. Poľnohospodári sa preto obávajú, že bude ďalej pokračovať oslabovanie pozície väčšiny z nich na domácom trhu, útlm domácej produkcie a znižovanie miery našej sebestačnosti v prospech dovozov z krajín EÚ.
V programovom vyhlásení sa uvádza, že vláda je presvedčená o nevyhnutnosti zavádzať do rezortu pôdohospodárstva trhové podmienky a slobodnú konkurenciu. V tejto súvislosti odborníci pripomínajú, že sa už dlhšie usilujú o zavedenie presne takých istých podmienok podnikania vrátane regulácie trhu, aké sú v krajinách EÚ, a to v maximálnej miere už v roku 2003. Súčasťou takých podmienok je aj úplná liberalizácia a podpora exportu agrokomodít a uplatňovanie tzv. valorizačného mechanizmu pri príprave rozpočtu. Požadujú, aby sa konkretizovali zmeny ekonomickej politiky na rok 2003, osobitne pri regulácii trhu, v smerovaní a podmienkach poskytovania dotácií a v ďalších oblastiach. "Z téz programového vyhlásenia o poľnohospodárstve nás znepokojuje aj otváranie otázky reštitúcií," konštatoval V. Fabrici. Za koncepčne správne považujú poľnohospodári rozvinutie trhu s pôdou v tom zmysle, že zámer podnikateľov kúpiť si pôdu, na ktorej podnikajú, ministerstvo podporí návrhom na uplatnenie hypoték. To však môže byť veľmi dlhodobý proces. Užívatelia pôdy potrebujú dlhodobejšiu podnikateľskú istotu čo najskôr. Dá sa to riešiť aj osobitnou úpravou inštitútu nájmu pôdy. Preto trvajú na požiadavke prijať zákon o dlhodobom nájme pôdy. Zámer vlády podporiť štrukturálne reformy v záujme prispôsobenia poľnohospodárskej výroby pôdno-klimatickým podmienkam považujú za abstraktnú tézu, ktorá nevychádza z konkrétnejších predstáv. Skôr sa domnievajú, že je naliehavé dopracovať vymedzenie znevýhodnených oblastí. "Máme vážne obavy, že viaceré predsavzatia obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády, osobitne vo vzťahu k EÚ, zostanú iba deklaráciami," vyjadril názor V. Fabrici. Domnieva sa, že priame dosahy na poľnohospodárstvo z prijatia niektorých noviel a zákonov a zo zákona o štátnom rozpočte na rok 2003, spolu s poklesom kúpnej schopnosti domácnosti, spôsobia v dohľadnom čase pokles odbytu potravín a nadväzne aj poľnohospodárskych výrobkov, osobitne jatočných zvierat a možno aj mlieka. Odborníci odhadujú, že tento pokles môže byť 8 až 10 % z ročnej produkcie, čo je zhruba 4,6 mld. Sk. Klesne tiež nákladová konkurencieschopnosť našej poľnohospodárskej a potravinárskej výroby na domácom trhu, pričom nebude priestor na premietnutie vplyvov do cien našich výrobkov na domácom ani na zahraničnom trhu.
StoryEditor