- Predpoklad gréckeho rastu klesol za menej ako rok z 2% na mínus 3 %
- Pád je vyšší ako počas všetkých predchádzajúcich vlád
- Vláda Syrizy vrátila krajinu najmenej o jeden rok dozadu
Medzi aktuálnou správou o tom, že Grécko a jeho veritelia dosiahli dohodu na podmienkach tretieho záchranného programu v hodnote 86 miliárd eur, by nemal zaniknúť fakt o tom, koľko stál krajinu experiment Syrizy.
Dostupné ekonomické údaje z gréckej ekonomiky dnes hovoria o páde nadol. Pred rokom však veci vyzerali oveľa lepšie. V auguste 2014 dosahoval index ekonomického sentimentu Grécka, ktorý zostavuje Európska komisia, hodnotu 102,2 bodov. Znamenalo to oproti najhorším časom z roku 2011 zlepšenie o 20 bodov. Rast HDP v treťom kvartáli vlaňajška dosiahol 1,5 percenta, najviac od roku 2008.
Samozrejme, že sa situácia v Grécku ani vtedy nevyvíjala ideálne. Bola od toho ďaleko. Reálne mzdy prudko klesli. Penzie bolo nutné skresať a miera nezamestnanosti bola stále nad 25 percentami (v auguste 26,2 %). Vďaka týmto číslam sa jasným favoritom v nadchádzajúcich voľbách pre mnohých Grékov stala strana Syriza.
Jej preferencie z prieskumu na prieskum postupne rástli a záverom roka 2014 bolo už jasné, že Syriza sa bude pokúšať získať vládnu moc, aby potom mohla presadzovať svoje radikálne postoje. Napríklad len malú podporu pre členstvo v eurozóne. Niet sa preto, čo čudovať, že dôvera investorov v krajinu chabla.
Prečo by mal niekto investovať krajiny, kde je neistý nie len jej politický systém, ale i jej mena? Znamenalo by to, že investícia, ktorá by prišla v eurách, by mohla byť jedného dňa prepočítaná na inú, pravdepodobne slabšiu, menu.
Syriza sa chopila moci v januári. Aj potom jej stále podpora rástla. K nárokom veriteľom sa totiž stávala stále odmietavejšie.
No v dnešných časoch, potom ako Alexis Tsipras uzavrel s medzinárodnými veriteľmi novú dohodu, však už jej obľuba vo verejnosti padá. Dohoda je totiž ešte tvrdšia, ako návrh, pre ktorý Syriza predtým odišla od rokovacieho stola a pre ktorý vypísala referendum.
Najnovšie dáta z gréckej ekonomiky sú žalostným čítaním. Krajina je bezpochyby naspäť v recesii, s medziročným poklesom priemyselnej produkcie v júni o 4,5 percenta a indexom spracovateľského PMI len na hodnote 30,2, čo je o dve pätiny menej ako v januári.
Keď sa vrátime späť do druhej polovice minulého roka, odhady rastu HDP na tento rok sa zjednocovali na dvoch percentách. Optimisti dokonca hovorili o raste o tri percentá. Čakalo sa, že ekonomika v roku 2016 pridá na pare a dosiahne najmenej dve až 2,5 percenta rastu HDP.
Realita je však iná. Tento rok sa hovorilo o poklese o 1,2 percenta, no tento týždeň zverejnené údaje naznačujú, že by to mohlo byť ešte horšie – mínus tri percentá. Na budúci rok sa potom očakáva stagnácia. Od plusu o dve percentá sa tak ekonomika obrátila za menej ako rok do mínusu troch percent.
Ani predchádzajúca vládna koalícia strany Nová demokracia a PASOK, však nebola ideálna. K súčasnej nestabilite by pravdepodobne nedošlo, ak by stará koalícia nepretržite necúvala pred nutnými reformami krajiny a nevyhýbala sa privatizácii, ktorú pred tým sľúbila veriteľom.
Grécko tak má druhý pokus. S novým záchranným programom sa jeho situácia pravdepodobne zlepší a investície, tak domáce, ako aj zahraničné, sa obnovia. Stále je tu však malé ale. Premiér A. Tsipras sa dnes snaží konsolidovať podporu vládnej Syrizy. Ak sa mu to však nepodarí, hrozia predčasné voľby. Inými slovami, grécka kapitola ešte stále nie je celkom uzavretá.
Faktom však je, že experiment Syrizy vrátil ekonomiku Grécka najmenej o rok dozadu. A dnes začína jej zotavenie. Opäť raz.