Odkedy sa na Ukrajine spustili demonštrácie a začalo byť jasné, že situácia sa nevyrieši z jedného dňa na druhý, médiá začínajú čím ďalej tým častejšie spomínať alternatívy, ktoré by mohli viesť k „oslobodeniu“ Ukrajiny a zvyšku Európy od ruského plynu. I keď Európa a USA sa touto situáciou začala zaoberať už dávnejšie, nemusí to nevyhnutne znamenať, že situácia sa dá vyriešiť za pár mesiacov.
Väčšina exportu plynu z Ruska do Európy ide totiž cez potrubný systém prechádzajúci Ukrajinou, pričom ruský vývoz tvorí až 60 percent ukrajinskej spotreby plynu a zhruba tretinu európskej spotreby. Niet sa čo čudovať, že Rusko si je vedomé svojej strategickej pozície. USA a Európa sa preto momentálne ešte intenzívnejšie zaoberá otázkami ako sa vysporiadať s vplyvom Ruska na svetové hospodárstvo a zároveň ako pomôcť dočasnej ukrajinskej vláde vyriešiť jej energetický problém.
Jedným z európskych riešení je spätný chod plynu, vďaka ktorému je možné vracať na východ Európy plyn privádzaný zo severu. Tiež sa hovorí aj o tom, že Ukrajina by mohla využívať svoje vlastné zásoby bridlicového plynu , ktorý môže získať frakovaním, nakoľko ešte v roku 2013 spoločnosti Chevron a Shell podpísali dohody, ktoré im umožnia preskúmať možnosti ťažby tohto typu plynu na Ukrajine.
USA tiež prišla so svojím plánom, no ten sa zdá byť zo všetkých ponúkaných riešení najmenej realistický. Ústredným elementom by malo byť rozšírenie ťažby bridlicového plynu získavaného frakovaním a inými nekonvenčnými metódami a následná podpora vývozu amerického plynu do Európy, čo by mohlo výrazne znížiť závislosť dodávok plynu z ruských zdrojov. Taktiež by sa tým mohla podporiť ťažba bridlíc na Ukrajine a v Poľsku.
Týmto plánom ale bráni viacero skutočností. Spojené štáty totiž nie sú schopné do konca tohto desaťročia vyvážať významnejšie množstvo plynu (v tomto prípade skvapalneného plynu), nakoľko nemajú dostatočnú kapacitu exportných terminálov cez ktoré by mohli plyn vyvážať a navyše ich rozširovanie je zdĺhavý a nákladný proces.
Súčasné nastavenie medzinárodného energetického trhu tak naznačuje, že v krátkodobom horizonte sa Európa zatiaľ nebude zásadnejšie snažiť redukovať svoju závislosť od importu plynu z Ruska, no s prehlbujúcou sa krízou môže stratégiu meniť, keďže vyššie uvedené riešenia sú skôr behom na dlhé trate.
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz