Uvoľnená menová politika neovplyvňuje len ceny aktív, ale má aj priamy dopad na príjmy domácností. Znižuje úrokové náklady dlžníkov, ale aj úrokové zisky veriteľov. Analýza Allianz pri porovnávaní aktuálnych a predkrízových sadzieb ukázala, že „úspory“ z nižších platieb za záväzky prevýšia „stratené“ úroky z depozitov v prípade všetkých domácností eurozóny. Až na nemecké.
Nízke úrokové sadzby pomáhajú dlžníkom, ktorých záväzky prevyšujú finančné aktíva. V tomto postavení sú najmä štáty a podnikateľský sektor. Snaha o úľavu pre podniky na naštartovanie investícií a zlacnenie financovania štátnych dlhov bola jedných z hlavných cieľov znižovania sadzieb ECB. Naopak, medzi najväčších veriteľov patria domácnosti. Logika mala hovoriť o tom, že nízke sadzby im budú škodiť.
Report Allianz hovorí, že všetky domácnosti menovej únie profitovali v roku 2012 z nízkych úrokov na úveroch oproti času pred krízou. Avšak, najmä na juhu regiónu sa neprejavil, na rozdiel od Nemecka, výrazný pokles depozitných sadzieb. Výsledkom bolo, že agregátne väčšina domácností v eurozóne bola v porovnaní s predkrízovým obdobím v „ úrokovom zisku“. Len nemecké mali negatívnu bilanciu.
Nemecké banky boli pre solídne verejné financie Berlína stabilné a nemali problém lacno získavať likviditu na trhu. Preto dokázali nízke úrokové sadzby presunúť na svojich klientov. Banky periférie eurozóny však mali ťažký prístup k zdrojom lebo im trhy neverili a v dôsledku obáv z bankrotu strácali klientské depozitá. Nemali tak inú alternatívu, ako udržovať vysoké sadzby na vkladoch.
Podľa priemerných úrokových sadzieb medzi rokmi 2003-2008 bol predkrízový úrokový príjem na Nemca 491 eur. V roku 2012 však klesol na 225 eur, teda o 266 eur. Na strane úverov však „ušetril“ len 195 eur, zhruba rovnako ako Talian. Južania však „nestrácali“ na depozitnej strane. Španielsky sporiteľ mal v minulom roku úrokový príjem až 265 eur, hoci mal v priemere o 30 percent menej depozitov ako Nemec. Oproti predkrízovému obdobiu mu výnos poklesol len o necelých 10 eur. V priemere všetky domácností eurozóny, bez nemeckých ,„stratili“ 63 eur na depozitnej strane a „usporili“ 197 eur na úverovej.
Je dobré, že politika ECB priniesla úľavu krízou zasiahnutým domácnostiam. Je ale zlou správou, že nízke sadzby sa v rámci menovej zóny prejavia v jednotlivých krajinách tak rozdielne. Ukazuje to, že jedna menová politika nepasuje všetkým.