Podľa Európskej Komisie bude väčšine krajín klesať dlh k HDP aj bez ďalšej konsolidácie
Európska komisia zverejnila v uplynulom týždni svoj aktuálny report o fiškálnej udržateľnosti. Vidí to cca. takto (Grécko a Cyprus ako krajiny pod programom hodnotené neboli):
Z krátkodobého hľadiska sú riziká pre všetky hodnotené krajiny minimálne. Je to logické. V eurozóne garantuje dlh krajín ECB a centrálne banky ostatných krajín EÚ to v tichosti robia tiež. Investori sa tak v súčasnosti na dlhopisových trhoch ničoho neboja a preto sú výnosy na extrémne nízkych úrovniach.
Strednodobým hľadiskom myslí EK najbližších 10 rokov. Do úvahy berie scenáre bez ďalších dodatočných fiškálnych opatrení, s návratom k historicky priemernému štrukturálnemu deficitu, s poklesom nominálneho HDP o 0,5 % atď… S výnimkou Fínska a Rumunska ma tam nič neprekvapilo, PIIGS + Slovinsko sú na tom stále zle, Francúzi konsolidovať odmietajú, UK je v porovnaní s eurozónou rozšafná a väčšina postsocialistických krajín má dobré fiškálne parametre..
Čo ma však v strednodobom výhľade prekvapilo, je vývoj dlhu pri „no-policy change scenario“, t.j., aký bude verejný dlh v roku 2026, pokiaľ vlády naplnia, čo si naplánovali na ďalšie 2 roky a potom nespravia nič (ani konsolidáciu, ani fiškálnu expanziu). Nie je to k dispozícii vcelku, tak som čísla vykopíroval do tabuľky. Dal som taj aj stĺpček s hodnotami, ktoré by boli dosiahnuté v prípade, že by bol dodržiavaný pakt rastu a stability (čo samozrejme nebude). Zeleným je nízke riziko (dlh k HDP pod 60 %), žltým stredné (60 %-90 %) a červeným vysoké (nad 90 %), podľa kategorizácie EK:
Čo ma na tom prekvapuje je to, že bez prijatia nových expanzívnych opatrení by mal v takmer všetkých krajinách dlh k HDP mierne klesať, prípadne stagnovať a nie prudko rásť. A to aj po započítaní efektov starnutia obyvateľstva. To je dosť v protiklade s tým, čo (minimálne na Slovensku) hlásajú niektoré mimovládky (napríklad v tejto hre)
Nemám nejakú extra tendenciu veriť EK. Býva až príliš optimistická, avšak prognózy o prudko rastúcom dlhu k HDP v najbližších rokoch mi prídu ešte viac prestrelené. Keď dokážu viaceré vlády držať dlh k HDP stabilný pri nízkom raste a nulovej inflácii (deflátor HDP je mierne pozitívny avšak stále je výrazne vyšší ako kedysi býval), tak nevidím dôvod, prečo by nemali byť bez príchodu nejakého závažnejšieho šoku aj v budúcnosti.
Demografia je druhá vec. Tá je v prvej tabuľke odzrkadlená v dlhodobom riziku. Česko aj Slovensko sa v ňom dostali do kategórie stredného rizika predovšetkým kvôli budúcim nákladom na dôchodky a zdravotnú starostlivosť. A tam už je podľa mňa EK na tenkom ľade pri prognózach. Je to vidno na tom, že tretina krajín má len nízke riziko a vysoké mál len Slovinsko. Japonsko ukazuje, že to môže byť (podstatne) horšie. Súhlasím však s EK, že hlavné efekty problémovej demografie prídu až neskôr ako v najbližšej dekáde a na dlhu k HDP majú potenciál výraznejšie sa podpísať až neskôr.