Premiér Robert Fico považuje americký projekt na vybudovanie protiraketového štítu v strednej Európe za zbytočný. "Nevidím žiadny dôvod na to, aby bol v Európe nejaký obranný štít," povedal premiér.
Zdôraznil zároveň, že rozhodnutia o takýchto otázkach by mali byť predmetom rokovania organizácií ako je NATO a EÚ, a nielen dvojstranných rokovaní medzi USA a jednotlivými spojeneckými európskymi krajinami. "Odmietam ako východiskový bod, že tieto bilaterálne rokovania nie sú vôbec záležitosťou tretích krajín, a to najmä tých, ktoré susedia s Poľskom a Českom," dodal Fico. Práve s týmito dvoma krajinami Slovensko susedí a je s nimi v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii. Washington v súčasnosti rokuje s Prahou o možnosti postaviť radarovú základňu v Česku a s Varšavou o vybudovaní raketovej základne na poľskom území. Kým vlády oboch krajín túto možnosť neodmietajú, tamojšia verejnosť je podľa prieskumov väčšinou proti.
Premiérova kritika
Premiér Fico vystúpil na pôde Rady Európy v čase, keď sme jej predsedom. Parlamentné zhromaždenie rady združuje 315 poslancov zo 47 členských krajín. Stretáva sa štyri razy do roka a rokuje o dodržiavaní ľudských práv na starom kontinente. Slovensko bude "strážcom" až do mája. Premiér Fico teda poslancom predstavil hlavné ciele nášho predsedníctva, ako aj predstavy o zlepšení kontroly dodržiavania ľudských práv. Pritom premiér sa dostal doma pod paľbu kritiky za nadštandartné vzťahy s veľvyslancom Kuby, teda krajiny, kde je porušovanie ľudských práv na dennom poriadku. "Budúcnosť Rady Európy leží najmä na pôde ľudských práv," povedal včera Fico poslancom rady. Slovensko sa preto zameria predovšetkým na podporu Európskeho súdu pre ľudské práva. Ten je podľa Fica "unikátnym nástrojom" na ochranu ľudských práv, ktorý nemá obdobu na žiadnom inom kontinente.
V súvislosti s ľudskými právami sa premiér Fico opäť dotkol na pôde Rady Európy aj takzvaných Benešovych dekrétov. Pred poslancami Parlamentného zhromaždenia Rady Európy včera vyhlásil, že "Benešove dekréty sa zmenia, ak zmeníme výsledky druhej svetovej vojny". Podľa Fica "nie je vhodné, aby sme používali tému histórie na rozdeľovanie".
Šéf slovenskej vlády taktiež kritizoval Parlamentné zhromaždenie, že v minulosti viac razy vyjadrilo obavy o stave práv národnostných menšín na Slovensku a že je "miestom, kde si niektoré skupiny riešia národnostné traumy a robia historické experimenty páchnuce naftalínom". Fico taktiež povedal, že Slovensko je krajinou, ktorá "môže byť v mnohých aspektoch politiky voči menšinám príkladom".
Naše chronické nedostatky
Aj keď predsedáme organizácii, ktorá kontroluje dodržiavanie a ochranu ľudských práv na starom kontinente, v minulosti sme sa dostali pod paľbu kritiky práve za ich porušovanie aj my. Podľa našich i zahraničných organizácií došlo u nás v tejto oblasti k zlepšeniu, aj keď stále pretrvávajú nedostatky, ktoré majú podľa odborníkov už takmer chronický charakter. Ide najmä o diskrimináciu Rómov, prieťahy v súdnom konaní, násilie v rodine či nárast rasovo motivovaných útokov. Tieto nedostatky sú aj podľa štatistík najčastejším predmetom sťažností, podávaných na Európsky súd pre ľudské práva.
Na tomto súde zastupoval v rokoch 1994 až 2000 Slovensko premiér Fico. V Štrasburgu sa teda cíti takmer ako doma. "Prostredie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a rovnako aj tu na Európskom sude pre ľudské práva je mi veľmi familiárne a veľmi známe. Chodím sem veľmi rád a tomu zodpovedá aj kvalita rozhovorov. Predsa len sa ľahšie komunikuje s predsedom tohto tribunálu, keď má človek základné vedomosti, ako to tu funguje," povedal Fico slovenským novinárom po stretnutí s predsedom Európskeho súdu pre ľudské práva Jeanom-Paulom Costom.