Posledný októbrový deň v kalendári patrí svetovému dňu sporenia. Ako Slováci šetria? Pravidelne si sporí asi štrnásť percent ľudí. Nepravidelne je to však až 42 percent. Intenzívnejší záujem Slovákov o sporenie zrejme spustila kríza, ktorá ich prinútila viac uvažovať o budúcnosti a myslieť na zadné kolieska (teda nepredvídané situácie, ako strata zamestnania či dlhšia choroba). Kým v rokoch silného ekonomického rastu 2006 až 2008 sa miera úspor pohybovala okolo šiestich percent, tak v posledných rokoch to bolo aj okolo 10 – 11 percent. Tie boli poznačené menej dynamickým hospodárskym vývojom a horšou situáciou na trhu práce. Rozširujúce sa rady nezamestnaných a pokles spotrebiteľskej dôvery viedli k utlmeniu spotreby a vyššiemu sklonu k úsporám. Slováci si preto odkladajú z disponibilného príjmu viac ako po iné roky. Nie vo všetkých regiónoch je to však rovnaké, čo je asi do veľkej miery určované najmä ekonomickou situáciou. Bratislava a okolie si v nominálnom vyjadrení odloží „bokom“ takmer dvojnásobok toho, čo banskobystrický región.
Ekonomickú „silu“ regiónu naznačuje aj to, že tu je jeden z okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti v republike. I keď na druhej strane, pri sporení je najdôležitejšia disciplína, a tak si aj ľudia s nižším príjmom dokážu často odložiť viac ako „nesporivci“ s vyšším číslom na výplatnej páske (avšak tiež vyšším sklonom k spotrebe). A tendencia odkladať úspory je rozdielna nielen v jednotlivých regiónoch, ale aj v čase.
Priemerný občan si po ukončení školskej dochádzky odkladá v banke asi sedem priemerných platov. Pred zhruba pätnástimi rokmi to bolo o jednu mzdu, respektíve o devätnásť percent, menej. Rast úspor obyvateľstva v sektore sa dá ukázať aj na ich prírastku v pomere k výkonu ekonomiky na aktuálnych takmer tridsaťšesť percent v porovnaní s necelými tridsiatimi dvoma v roku 1997. Za také dlhé obdobie to možno nie je dramaticky viac, ale súčasne treba pamätať na prebiehajúci prudký úverový boom v danom období.
Napriek tomu, že Slováci sú šetrný národ a posledné roky túto našu črtu ešte viac podporujú, tak vôbec nemáme odložených toľko úspor ako priemerný „sporivec“ z eurobloku. Priemerný Slovák má totiž sedemkrát menej úspor. To je však dané aj historickým vývojom a spoločensko-ekonomickými zmenami u nás najmä za posledné štvrťstoročie. Trend k vyššiemu sporeniu však pravdepodobne budeme nasledovať. I keď u nás môže byť čiastočne potlačený rastom úverov a nutnosťou ich spolufinancovať či spojený s odkladaním aj formou investícií (a teda nie len klasického sporenia).
Najmä budúci demografický vývoj bude motívom na odkladanie si rezerv bokom. Populácia začne starnúť a na jedného dôchodcu bude pripadať čoraz menej ľudí v aktívnom veku. A aj náš slovenský príbeh o troch grošoch bude čoraz viac aktuálny. Nielen koniec októbra nám pripomína, že dôvodov na šetrenie je vždy dosť.
Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB