Viac než štyridsať rokov striedavej nadvlády strán Nová Demokracia a PASOK sa v Grécku nachýlil svojmu koncu. Samotní občania stredomorského štátu totiž s varovným prstom zvolali dosť, keď vo víkendovej voľbe pomerne suverénne prisúdili moc do rúk radikálne ľavicového zoskupenia Syriza. Svojím rozhodnutím tak krajinu nasmerovali na úplne opačnú cestu, než po ktorej kráčala od "prekonania" dlhovej krízy v roku 2010.
Znovuzískanie stratenej dôstojnosti
Vtedy v snahe odvrátiť štátny bankrot krajina požiadala o pomoc MMF a Európsku úniu. Vďaka ústretovosti európskych veriteľov (predovšetkým Troiky, teda zoskupenia MMF, ECB a Európskej komisie) bolo krajine priklepnutých 240 mld. EUR v úverových programoch, s ktorých pomocou sa mala zdevastovaná ekonomika postaviť späť na nohy. Výmenou za peňažnú linku Grécko prisľúbilo masívne výdavkové škrty, zníženie dôchodkov a miezd a opakované zvyšovanie daní. A práve radikálne uťahovanie opaskov v gréckych občanoch prebudilo zlú krv. To dokázala veľmi rozumne využiť ľavicová Syriza, ktorá podľa všetkého získa viac ako tretinu všetkých hlasov.
Budúci premiér vlády a líder zoskupenia Syriza Alexis Tsipras tak môže začať spriadať plány na presadenie kľúčových bodov svojho programu. On sám za prioritu svojej strany označil "znovuzískanie stratenej dôstojnosti nielen pre ľud ale celé Grécko". Okrem zvýšenia minimálnej mzdy, zvýšenia verejných výdavkov či zavedenia dane z luxusu tak nepochybne narážal na ďalšie kľúčové položky svojej predvolebnej rétoriky. Tou najzásadnejšou je otázka vyššie zmieňovaných dlhov voči veriteľom plynúcim z úverových programov minulých rokov.
Ekonomickí poradcovia víťaznej Syrizy už v novembri zverejnili publikáciu na tému riešenia dlhových problémov v rámci eurozóny. Argumentujú v ňom za odkúpenie dlhov členských štátov Európskou centrálnou bankou, ktorá získané cenné papiere prekonvertuje na zerobondy (nenesú žiadny výnos) s tým, že zmluvná dohoda bude zaručovať spätný odkup dlhových nástrojov jednotlivými štátmi v situácii, kedy sa verejný dlh dostane pod hranicu 20% HDP. Dá sa predpokladať, že práve okolo snahy odpustiť jednu časť dlhov a pri tej druhej docieliť odloženie jeho splatnosti bude formovaný prvý pokus Syrizy, ako redefinovať svoju dlhovú službu.
Nechuť partnerov
Dá sa však očakávať, že krajina narazí na výrazný odpor. Už v minulých týždňoch poprední európski lídri zdôraznili, že od novej gréckej vlády budú vyžadovať plnenie zmluvných dohôd. V prípade, že by sa potom krajina rozhodla k ich nerešpektovaniu, mohla by čeliť vážnej hrozbe zastavenia kohútikov peňažnej pomoci. A to ani sám Tsipras pravdepodobne nebude ochotný riskovať. Logickým vyústením by totiž bolo vystúpenie z eurozóny, ktoré nie je za danej situácie pre Tsiprasa a jeho stranu stratégiou číslo jedna.
Napokon, sám líder Syrizy v novembri 2013 označil odchod ktorejkoľvek krajiny z eurozóny za katastrofu pre celú Európu. Na druhú stranu treba počítať aj s tým, že práve riziko možného Grexitu môže Syriza využiť pri mocenských hrách s členmi eurozóny. Medzi nimi totiž panuje značný rozkol spôsobený fiškálnou disciplínou vyžadovanou Nemeckom na jednej strane a túžbou naštartovať hospodársky rast v duchu keynesiánskych teórií na strane druhej.
Okrem problémov spojených s možnou stratou úverovej linky je v snahe Syrizy výrazne zmeniť politický kurz ešte jeden (oveľa menej problematický) háčik. Hoci Syriza jednoznačne ovládla voľby a zároveň získa ako víťaz dodatočný bonus 50 kresiel, vytúženú majoritu nedosiahne. Po prepočte hlasov by totiž na zoskupenie pripadlo 149 kresiel v tristočlennom parlamente. Logickým vyústením tak bude formovanie koalície so stranou Nezávislého Grécka. Tá sa totiž netají svojím odporom k rozpočtovým škrtom spätým s medzinárodnou finančnou pomocou a môže tak byť optimálnym partnerom. Aj napriek prípadnému súhlasu Nezávislého Grécka v kľúčovej otázke rozpočtovej disciplíny zostáva v hre mocenský boj, ktorému sa Syriza bez sformovania "čistej" väčšiny jednoducho nevyhne.
Nasledujúce týždne tak ovládne predovšetkým koaličné vyjednávanie a ladenie predstáv budúcich vládnucich strán. Následne môžeme očakávať kroky smerom k redefinovaniu existujúcich zmlúv s európskymi veriteľmi. Práve tu sa potom rozhodne o osude celého Grécka a v najčernejšom scenári možno aj celej eurozóny. Z popola všetko meniacich volieb potom môže povstať obrodená krajina, alebo tiež outsider na pokraji definitívnej záhuby.