Vytvorenie Diaľničnej spoločnosti vyvolá veľkú zmenu v riadení výstavby a financovania diaľnic. Predpokladá sa totiž, že jej vznik vytvorí podmienky na účasť súkromného investičného kapitálu. S diaľničnou spoločnosťou sa dokonca počíta už v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 (štyri miliardy korún). Ráta sa s tým, že diaľničná spoločnosť si zoberie úver - pravdepodobne od Európskej investičnej banky - ktorý bude splácať príjmami zo spoplatnenia diaľnic v budúcich rokoch. Predpokladá sa, že takto splácaný úver nebude potrebovať štátnu záruku.
Tieto úlohy však môže vykonávať aj verejnoprospešná spoločnosť. Jediný dôvod, prečo bude diaľničná spoločnosť akciovou spoločnosťou - okrem všeobecných výhod podnikateľských manažérskych praktík - je vytvorenie podmienok na vstup súkromného investičného kapitálu. Tým vzniknú podmienky na spoločné financovanie - verejné a súkromné tzv. model PPP (Public Private Partnership). Diaľničná spoločnosť však ostáva v rukách štátu. Diaľnice a technické vybavenie nevyhnutné na ich prevádzku sa zo zákona nesmú privatizovať, nesmie sa nimi ručiť, nespadajú pod exekúciu a pod.
Sú názory, že účasť súkromného investora až dvojnásobne predraží výstavbu. V podstate sa súkromný kapitál bude týkať len výstavby a správy, pretože investičnú prípravu zabezpečí diaľničná spoločnosť, teda štát. Súkromný investor si zoberie úver, za ktorý postaví diaľničný úsek. Istinu, úroky a prevádzku úseku (údržbu, opravy) bude splácať zo spoplatnenia. Ak mu to vyjde, môžeme hovoriť o čistej koncesii. Ak nie, čo je prípad Slovenska (nízka dopravná záťaž, vysoké daňové a odvodové zaťaženie) musí pomôcť štát. Ten chýbajúce zdroje doplní buď zo spoplatnenia ostaných úsekov diaľnic, rôznych stimulov či priamo zo štátneho rozpočtu. Rozdiel medzi súkromnou účasťou a štátnou je teda len v cene úveru, kde komerčný úver bez štátnej záruky môže byť o dve až tri percentá vyšší. Možný je aj variant, keď EIB bude sčasti financovať aj súkromných investorov - pri súhlase ministerstva financií o splácaní úveru cestou diaľničnej spoločnosti.
Výhodou súkromného investora je, že sa musí snažiť o maximálnu efektívnosť a čo najnižšie ceny na výstavbu aj prevádzku. Úlohou štátu je pripraviť taký model, aby miera rizika za projekt bola rovnomerne rozložená na štát a súkromného investora.
Súčasný zákon o diaľničnej spoločnosti problematiku súkromného investovania nerieši. Nerieši najmä vzťahy medzi diaľničnou spoločnosťou a investormi, záruky, schopnosť splácať pohľadávky, schopnosť niesť mieru rizika a pod. Nerieši ani vzťah medzi štátom a diaľničnou spoločnosťou, najmä presun kompetencií zo štátu na spoločnosť, pokiaľ má byť diaľničná spoločnosť ručiteľom štátnych záväzkov.
Účasť súkromného investičného kapitálu vo verejných projektoch má viacero možností. Pre podmienky Slovenska sú reálne len dva modely. Prvý spočíva v tom, že súkromný investor úver na výstavbu bude splácať zo spoplatnenia predmetného úseku a štát mu prostredníctvom diaľničnej spoločnosti bude doplácať rozdiel medzi potrebami a skutočným výberom. Cenu spoplatnenia si nebude môcť stanoviť súkromný investor samostatne, ale bude ju regulovať štát. Preto štát bude musieť vyrovnávať rozdiely. Druhý model spočíva v tom, že štát prostredníctvom diaľničnej spoločnosti bude fixnými platbami hradiť nároky súkromného investora, pričom všetky príjmy zo spoplatnenia pôjdu priamo do diaľničnej spoločnosti. Diaľničná spoločnosť tak uhradí náklady investora na výstavbu, prevádzku a úroky. Tento model je známy pod názvom tieňové mýto a v princípe ide o lízingovú formu výstavby.
StoryEditor
Komentár HN: Potrebujeme Diaľničnú spoločnosť?
Diaľničná spoločnosť má vo svojej náplni vykonávanie investičnej prípravy, riadenie výstavby, prevádzky a spoplatnenie diaľnic.