StoryEditor

Pozor na detroitský ošiaľ

02.03.2004, 23:00
Získali sme ďalšiu automobilku. A nie je to žiadna malá ryba. Do roku 2008 chce Hyundai, pod ktorý patrí aj KIA smerujúca do Žiliny, svoj odbyt v Európe zdvojnásobiť. Samozrejme, vypočuli sme si a ešte si aj vypočujeme oslavné vyhlásenia našich potentátov, ktorí sa sami pochvália za kus driny na tomto projekte a zvrátenie vývoja v náš prospech v hodine dvanástej.

Získali sme ďalšiu automobilku. A nie je to žiadna malá ryba. Do roku 2008 chce Hyundai, pod ktorý patrí aj KIA smerujúca do Žiliny, svoj odbyt v Európe zdvojnásobiť. Samozrejme, vypočuli sme si a ešte si aj vypočujeme oslavné vyhlásenia našich potentátov, ktorí sa sami pochvália za kus driny na tomto projekte a zvrátenie vývoja v náš prospech v poslednej chvíli. Ak je to tak, patrí im vďaka. Ešte skôr ako im, treba však poďakovať niekoľkým desiatkam tisícov Slovákov. A to za to, že sú ochotní alebo skúr donútení pracovať za najnižšie mzdy v regióne a pritom ich kvalifikácia je rovnaká a často vyššia ako u zamestnancov v okolitých krajinách. Práve vďaka nim tu bude Detroit Európy. V prípade KIA určite zavážila aj nižšia aktivit našich odborárov v porovnaní s poľskými kolegami.
Okrem nadšenia sa však objavujú aj obavy. Obavy z toho, či nebude na malom Slovensku tých automobiliek priveľa. Nehovoriac o tom, že po VW, PSA a KIA sa špekuluje aj o Mazde, Honde či Roveri na východnom Slovensku. Ak k tomu prirátame subdodávateľov, bude automobilová mapa Slovenska hustejšia ako cestná či železničná sieť. Na takéto obavy je však príliš neskoro. Po krachu neživotaschopných strojárskych výrob bola orientácia na automobilový priemysel otázkou prežitia. Okrem tohto sektora zároveň nikto neinvestoval do školstva, aby si vychovával svojich ľudí. Výdavky na vedu a výskum sú zúfalo nízke. Myšlienka, že by sme sa postavili na nohy sami, bez know-how investorov a rozvíjali tu nejaký high-tech, je preto nereálna. Tu je možno aj odpoveď na otázku, prečo sme v boji o investorov nútení vynakladať obrovské niekoľkomiliardové sumy. Žiaľ, nie je iná možnosť.
Neuspeje pritom argument, že miliardy by mohol štát namiesto do podpory investorov vraziť priamo do vytvorenia pracovných miest v regiónoch. To sa doteraz neosvedčilo. Otázne je aj, ako by to urobil. Napríklad PSA chce v Trnave vytvoriť 3 500 miest a ďalších 10-tisíc má vzniknúť nepriamo. Ak by chcel tieto miesta vytvoriť štát zo siedmich miliárd, ktorými PSA podporil, jedno miesto by ho vyšlo na viac ako pol milióna korún. Štát by tak zrejme nakreslil na pozemok päť štvorcových metrov, ktoré človek potrebuje na prácu, zaplatil mu 150-tisíc na rok a k tomu odvody. Ako by však štát zabezpečil, aby zamestnanec vyrábal produkt, ktorý by aj niekto kúpil, je už iná otázka.
Štát i podnikatelia by sa však napriek detroitskej horúčke mali vážne zamýšľať nad tým, čo robiť po tom, keď sa výhoda nízkych miezd začne vytrácať. Ak investori svoje linky odmontujú a prevezú do Bulharska alebo na Ukrajinu, vznikne problém.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
05. jún 2026 07:00