Analytici začínajú kalkulovať potenciálne škody, ktoré Spojené štáty môžu utrpieť kvôli "odstávke" väčšiny úradov. Tá bola spôsobená neschopnosťou republikánov a demokratov dohovoriť sa na kompromise pri zákone o vládnych výdavkoch, respektíve o zdravotnej reforme.
Napríklad server spravodajskej stanice CNN oslovil ekonómov, ktorí spočítali, že zhruba mesačný výpadok vo financovaní štátnej byrokracie a ďalších organizácií napojených na rozpočet vyjde Spojené štáty na viac ako 50 miliárd dolárov. Čo tieto straty tvoria?
Predovšetkým výpadok v mzdách úradníkov: tí nedostanú svoje výplaty, ktoré tak nebudú môcť minúť a "pustiť" do ekonomiky, obchodníci z nich potom neodvedú dane. Ďalšiu časť strát má tvoriť škoda spôsobená firmám napojeným na federálne organizácie - napríklad turistickým agentúram zabezpečujúcim výlety do (teraz zatvorených) národných parkov. Súkromné firmy potom vraj budú mať z vzniknutej situácie obavy a kvôli nim odložia plánované investície.
Skutočný efekt na americkú ekonomiku však nemožno spočítať takto ľahko. Odhliadnuc od škodoradostného tvrdenia niektorých ekonómov, že hospodárstvo šliape najlepšie vtedy, keď sa firmám nepletú do cesty úradníci, existujú aj ďalšie pochybnosti.
Napríklad americký server Daily Caller sa pozrel na historickú skúsenosť z rokov 1995 a 1996. Vtedy, za vlády prezidenta Billa Clintona, došlo počas troch mesiacov hneď k dvom "shutdownom". Trvali dokopy 26 dní. Server došiel po analýze makroekonomických dát k záveru, že dopady na ekonomiku boli v skutočnosti minimálne: HDP za dva kvartály, v ktorých sa Shutdown odohrali, stúpol zo 7,7 biliónov dolárov na osem biliónov, a nezamestnanosť v rovnakom období naopak klesla z 5,6 percenta o desatinu percentuálneho bodu.
Ako bonus potom republikáni vďaka tvrdému tlaku na demokratický Clintonov kabinet dosiahli svoje ciele. "Shutdown fungoval: vybalansovali sme rozpočet na štyri roky," glosuje to na Twitteri republikán Newt Gingrich.
Jediným dopadom tak bol pokles "mäkkého" ukazovateľa - index spotrebiteľských nálad. Ten však meria skôr psychologické vplyvy a jeho krátke zakolísania väčšinou nemajú reálne dopady na ekonomiku.
Ekonóm Mark Vaughn z Washingtonskej univerzity upozorňuje, že ľudia míňajú podľa dlhodobej úrovne príjmov. Výpadok, ak je očakávaný len ako krátkodobý (čo je aj súčasný prípad), rozhodovanie spotrebiteľov príliš neovplyvní. Navyše Vaughn pripomína, že štátni zamestnanci v rokoch 1995 a 1996 za svoje neplatené voľno nakoniec rovnako dostali zaplatené. Peniaze tak minuli, len trochu neskôr.
Ekonóm síce pripúšťa, že od Clintonovych čias rola štátu v ekonomike rapídne narástla: prerozdeľuje viac peňazí, stanovil viac regulácií, ktoré bez fungovania úradov môžu obmedzovať fungovanie firiem, a stať zamestnáva viac úradníkov. Napriek tomu odhaduje, že vsádzať na veľké škody spôsobené shutdownom by sa nemuselo vyplatiť.