Index Dow Jones Industrial Average 30 včera ukončil obchodovanie na nových rekordných maximách. Vzhľadom na to, že index posledné mesiace s rastom váhal, ide o veľmi pozitívnu informáciu. Rast zaznamenalo až 27 komponentov indexu, pričom najviac sa darilo akciám firmy Microsoft (+4,2%). Firma totiž stále nenašla náhradu za odchádzajúceho CEO Steva Ballmera, no hovorí sa o tom, že by firmu mohol riadiť aktuálny riaditeľ automobilky Ford, ktorej sa posledné roky darí.
Ford po správe mierne klesol, no jeho prepad nebol až taký výrazný ako prepad akcií výrobcu elektromobilov Tesla Motors (-14,51%). Dôvodom prepadu boli slabé očakávania predaja automobilov zverejnené spolu s výbornými kvartálnymi výsledkami. Aj napriek poslednému prepadu sú ale akcie spoločnosti v zisku od začiatku roka až 346%.
Firma mala veľmi úspešný vstup na burzu a s podobne veľkými očakávaniami predáva svoje akcie aj prevádzkovateľ mikroblogovacej služby Twitter. Včera totiž došlo k ďalšiemu zvýšeniu predajnej ceny a to z pásma 23-25 USD až na cenu 26 USD. To znamená, že spoločnosť má pri ocenení touto cenou akcie hodnotu viac ako 18 mld. USD. To je hodnota porovnateľná so známymi menami ako Netflix alebo spomínaná Tesla.
Kým tu sa bavíme o spoločnostiach, ktoré majú aspoň príjmy, záujem investorov vzbudzujú aj spoločnosti ako Pinterest alebo Snapchat. Prvá z nich dovoľuje vytvárať užívateľom výstrižkové albumy, druhá zas prevádzkuje mobilnú platformu na odosielanie správ. Obe majú niečo spoločné. Ide o mladé a úspešné firmy čo do počtu užívateľov, no ani jedna z nich nemá príjmy. Svoj model totiž nevedia zatiaľ zmeniť tak, aby im užívatelia alebo inzerenti za reklamu platili. Spoločnosť Pinterest má vzhľadom na objem poslednej investície hodnotu 3,8 mld. USD, kým firma Snapchat vzhľadom na plánovanú investíciu má hodnotu viac ako 3 mld. USD. Bublina sociálnych sietí je ta tu, no vzhľadom na to, že na burze je len veľmi málo spoločností z tohto oboru, môžeme hovoriť skôr len o malej bublinke.
Wall Street sa naďalej sústreďuje na zisky (Goldman Sachs zarobí na poplatkoch na IPO spoločnosti Twitter takmer 60 mil. USD), no eurozóna stále ostáva v problémoch. Podľa odhadov banky Citigroup bude obnova eurozóny len veľmi slabá. Očakávajú, že Taliansko po tohtoročnej kontrakcii dosiahne v roku 2014 rast 0,1%, v roku 2015 bude rast nulový a v roku 2016 bude rast 0,2%. Pri dlhovom pomere na úrovni 140% HDP má krajina veľký problém. Preto vidia vyššiu pravdepodobnosť nejakej formy reštrukturalizácie dlhu. Portugalsko je na tom ešte horšie. Počas nasledujúcich troch rokov by mal rast dosiahnuť 0,6%, 0,0% a 1,0%, no dlhový pomer vzrastie až na 149%, pričom miera nezamestnanosti dosiahne až 18,3%. Nová pomoc tak bude podľa banky nakoniec nutná. Grécko je kapitolou samé o sebe. Ešte aj v roku 2015 by mala byť krajina stále v recesii, pričom miera nezamestnanosti by mala v roku 2015 dosiahnuť 32,4% a dlhový pomer až 201% HDP. Španielsko síce bude mať pozitívny rast, no miera nezamestnanosti na 27,9% bude vytvárať veľké obavy.
Cesta stratenej dekády periférie kvôli neflexibilite eura tak pokračuje. Kritika sa sústreďuje hlavne na samotné krajiny, ktoré si „rozhadzovačným“ spôsobom života samé spôsobili tieto problémy. Nie je to ale pravda. Veľký vplyv na tom, čo sa deje, mala aj politika Nemecka. Krajina svojou politikou podpory exportu a tlmenia domácej spotreby spôsobila, že nespotrebovaná výroba sa musela exportovať. Krajina tak exportuje tovary a importuje dopyt. Na to, že obrovský prebytok bežného účtu platobnej bilancie už nie je zdravý, upozornilo aj americké ministerstvo financií. Vo svojom reporte o menách totiž spomenula okrem Číny aj Japonska tiež aj Nemecko. Proexportná politika Berlínu totiž vytvára v ostatných krajinách deflačné tlaky.
Defláciu eurozóna už rázne pociťuje. Podľa predbežných októbrových výsledkov je inflácia v eurozóne najslabšia od roku 2009, kým jadrová inflácia je dokonca na 6-ročných minimách. Spolu s mierou nezamestnanosti na rekordných maximách vytvárajú tieto dáta obavu, že eurozónu naozaj čaká stratená dekáda. Preto sa po týchto výsledkoch začalo očakávať, že ECB bude chcieť pre podporu ekonomiky niečo robiť a časť analytikov dokonca očakáva, že na dnešnom zasadnutí vo Frankfurte by ECB mohla znížiť základnú úrokovú sadzbu. Vzhľadom na tom aký efekt by malo zníženie na perifériu (podľa nášho názoru nulový) neočakávame, že by Draghi k takémuto kroku pristúpil. Skôr je možné, že zdôrazní deflačné účinky silného eura tak, ako to urobil vo februári. Preto vidíme dnes riziko poklesu eura smerom k hladine 1,3420/00.
StoryEditor