Načo je nám taký mesiáš?

Akoby koalícia nemala dosť ťažkostí so stratou väčšiny v parlamente. Musí si vymýšľať nové a nové problémy. Jeden z nich sa volá dodatok ku Koaličnej dohode. Mal odstrániť napätie, keď časť koalície prevalcuje jedného alebo dvoch svojich partnerov. Nedôvera šla ešte ďalej -- dohoda o konsenze mala zabrániť, aby ktorákoľvek z koaličných strán mohla v parlamente s opozíciou aj proti vôli ostatných partnerov presadiť akýkoľvek zákon. Otázny je význam konsenzu zvyškov koaličných síl, ktoré ani zďaleka nemusia byť schopné v parlamente presadiť -- stačí, aby sa pár nezávislých (exkoaličných či exopozičných) zaťalo.
Predstavitelia koaličných strán sa na dodatku dohodli pred pár týždňami, aby mali istotu, že sa im podarí dosiahnuť konsenzus pri dôležitých otázkach. Pôvodne to vyzeralo tak, že požiadavka konsenzu sa bude týkať východísk štátneho rozpočtu, návrhov meniacich rozpočet rezortov a zásadných reformných zákonov. Opäť sa ukázalo, že nepovedať "čo je dôležité" je v programovo najharmonickejšej koalícii v histórii zásadná chyba. Každá strana totiž za prioritu považuje čosi iné -- pre SMK sú to všetky otázky týkajúce sa menšín a poľnohospodárstva, pre ANO, dajme tomu, uplatňovanie liberálneho práva jednotlivca rozhodovať o svojom živote. Priority SDKÚ sa v posledných rokoch zúžili na pozitívne čísla v pláne štátneho rozpočtu. Aj preto mohli kresťanskí demokrati prísť s požiadavkou, aby sa konsenzom vo vláde a v parlamente rozhodovalo aj o etických otázkach -- o prioritách KDH v oblasti ochrany rodiny a ochrany života.
Ak inštitút konsenzu nie je iba ďalším prejavom extrémnej nedôvery medzi partnermi, človek musí usilovne rozmýšľať, akú funkciu doteraz mala plniť koaličná rada. V zmluve koaličnej štvorky sa totiž okrem iného píše: "Poslaním Koaličnej rady je najmä prerokovanie a zjednocovanie názorov koalície na zásadné otázky a zabezpečenie spoločného koaličného postupu v zásadných otázkach." Ak koalícia nedokázala (nebola schopná, nechcela,...) zosúladiť svoje postoje doteraz, žiaden inštitút konsenzu na tom veľa nezmení. Koaličná rada mala pôsobiť ako spasiteľ, ak v koalícii nastane problém. V poslednom čase však problémy generuje, minimálne ich nerieši. Až sa človek musí hriešne spýtať -- načo je nám taký mesiáš?