Slovenskí poľovníci nie sú príliš veľká komunita a možno preto berie vláda naľahko ich protesty proti pripravovanému návrhu poľovníckeho zákona smerujúceho ku komercializácii lovu. Márne sa odvolávajú na legislatívny zámer schválený v roku 2002. V tom roku vláda schválila aj princípy nového volebného zákona a na nich zabudla, hoci predtým ich sľubovala oveľa väčšej komunite, celej voličskej obci. Rovnako márne je dovolávať sa vzorov od susedov so zabehaným poľovníctvom. A asi vonkoncom je zbytočné operovať tým, že zúženie poľovného práva sa rovná zániku dobrovoľne organizovaného poľovníctva a teda zániku riadnej starostlivosti o lesy (pretože poľovníci sa nestarajú len o zver, ale vo všeobecnosti pomáhajú pri starostlivosti o les). Túto vládu márne upozorňovali odborníci aj na nebezpečenstvá neprimeraného zvýšenia daní za fajčivo, čo prešla mlčaním, aby po štyroch rokoch vyčíslila, koľko občanov tento prešľap ročne stojí. A márne bude vysvetľovať akýkoľvek právnik aj to, že existuje celkom jednoduchá právna cesta, ako skvalitniť súčasný stav bez toho, aby sa poľovníctvo stalo ďalším panským huncútstvom. A už celkom sa nebude pokladať za významný fakt skutočnosť, že organizované poľovníctvo prakticky zrušilo pytliakov a zaviedol do hôr poriadok. Paradoxne však poľovníci aj bez guľovníc majú pomerne silnú zbraň. Ak sa im na jeseň podarilo v krátkom čase vyzbierať pod petíciu 350-tisíc podpisov, dokážu aj viac. Stačí im, ak presvedčia občanov, že nielen poľovníci, ale ani turisti a výletníci sa do lesov nedostanú. Potom vláda zbadá, že tá nie veľká komunita má asi váhu. Ktovie, či to bude ešte včas?
Gustav Bartovic Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
StoryEditor
O sile malých aj bez pušky
Slovenskí poľovníci nie sú príliš veľká komunita a možno preto berie vláda naľahko ich protesty proti pripravovanému návrhu poľovníckeho zákona smerujúceho ku komercializácii lovu.