Sebestačnosť a predvídavosť

Slovensko v Európe patrí ku krajinám s veľmi nízkou spotrebou energie na obyvateľa, na druhej strane patrí do klubu s najvyššou spotrebou energie na vyprodukovanú jednotku hrubého národného produktu. Vypovedá to o neefektívnom narábaní so surovinami. A chýba nielen legislatíva podporujúca efektívnosť a využívanie nových zdrojov, moderných technológií, ale aj dlhodobá politická stratégia v tomto smere. Oboje je možno zámerné -- z aktuálnych riešení tečú aktuálne peniaze.
Skúsenosti posledných dvoch rokov nás poučujú, že nie všetko je také, ako sa zdalo. Vravelo sa o nesmiernom zlacňovaní elektriny -- dnes však už nie je isté ani to, že alpským krajinám pomôžu horské vodné zdroje, pretože výkyvy počasia sú celkom neočakávané. Nafta vydrží len pár desaťročí a tento rok nás poučil, že jej cena nemusí vydržať ani mesiace. Kto zaručí, že cena jadrovej energie bude o sto rokov, o päť rokov, pol roka taká výhodná ako dnes?!
Je pozoruhodné, že táto krajina akceptuje nedostatok prírodných zdrojov -- trestuhodné, že nevyužíva jediný z nich, inteligenčný potenciál svojich ľudí a zdroje zo sveta, ktorými ho vieme obohatiť. Zmierili sme sa s tým, že naša ropa v energetickej bilancii hrá zanedbateľnú úlohu a že je výhodnejšia pre kozmetický priemysel. Zmierme sa s tým, že aj v energetike máme limity. Nespochybňujem potrebu istej energetickej sebestačnosti -- ani tu však nie je stanovené, čo nevyhnutne potrebujeme na udržanie chodu spoločnosti a čo navyše je len komerčnou záležitosťou. Kardinálna odpoveď na to, čo je vlastne na Slovensku efektívne narábanie s energiou, chýba. A nikto sa tým z neznalosti, alebo -- čo je horšie -- z dôvodov uvedených vyššie nezaoberá.