- v USA vládne politický chaos
- úroveň zmyslu predvolebných debát sa blíži suterénu
- Trump priťahuje obrovské davy a naopak Clintonovej čaro slabne
- podobne ekonomika sa zmieta v chaose a v tomto roku ponúkne len veľmi slabé zisky
Spojené štáty vo mne vzbudzujú pocit, že krajina sa nachádza v poslednej fáze ekonomického cyklu. Infraštruktúra je opotrebovaná, úroveň letísk je horšia ako v rozvíjajúcich sa ekonomikách, ktoré som navštívil, diaľnice sú plné nekonečných výtlkov a pocit sebauspokojenia ľudí je v 99-tom kvartile.
Úroveň diskusií, ktoré sa odohrávajú v médiách, je príšerná. Môžu za to blížiace sa prezidentské voľby. Strana republikánov sa nevie rozhodnúť, či má podporovať Donalda Trumpa alebo nie. Ten doteraz neustále vypredáva štadióny s viac ako 15 tisíc návštevníkmi, zatiaľ čo oponenti sú radi, keď ich príde 500.
Podľa môjho názoru D. Trump nepredstavuje skutočnú Ameriku, ale len prestarnutú platformu Strany republikánov. Tá sa stáva čoraz viac „biela a nahnevaná“, zatiaľ čo USA ako celok sa naopak stávajú čoraz rozmanitejšie a otvorenejšie zmenám.
Hillary Clintonová má problém. Sám začínam pochybovať, či vôbec chce byť prezidentkou. Prezidentské voľby si totiž môže prehrať len ona sama. Skúsenosti má bohaté, veď v posledných voľbách prehrala s B. Obamom len o kúsok. Aká smola! Medzitým sa USA zasekli na mŕtvom bode, v ktorom si chce súčasný prezident postaviť svoj vlastný pomník.
Vďaka bohu že existuje americký futbal. Alabama hrala s Clemsonom. Toto je skutočná Amerika! Hra s množstvom gólov a energiou, ktorá plynula celým zápasom. Aj motto Alabamy je jednoduché a znie „dokončiť, dokončiť, dokončiť“.
Páči sa mi táto hra a obdivujem stratégiu a realizáciu, kedy je potrebné zmanažovať súpis 120tich hráčov a hlavne obrovské egá jednotlivých hráčov. Toto je to, čo by mala Amerika predstavovať z ekonomického hľadiska, avšak nedeje sa tak.
Možno by sa mal tréner futbalistov uchádzať o úrad, aj keď si nie som istý, či by sa „trhy“ podvolili disciplíne a tvrdej práci, ktoré stoja za úspechom Alabamy.
Naspäť k trhom. Nedávno sme vydali výhľad Saxo Bank na prvý kvartál tohto roka s názvom „pozor na medzeru“. Témou je fakt, že trhy nechcú zmeniť cenu peňazí.
Medzitým FED pokračuje v úvahách o zvyšovaní úrokových sadzieb. Na tento rok hovorí o štyroch zvýšeniach. Znamená to že mzdy a trh práce majú nateraz prednosť pred rastom.
Podľa mňa chce FED zúfalo zvýšiť medzibankovú sadzbu z 15 bázických bodov na 1,25 percenta s cieľom predísť ďalšej finančnej kríze, ktorú môžu na rozvinuté trhy priniesť nízke ceny ropy.
Áno, skutočne sa nachádzame v poslednej fáze ekonomického cyklu. Tak poslednej, že aktíva dokážu tento rok len ťažko vyprodukovať pozitívne výnosy. Môj dojem, i na základe nedávnej cesty v USA je, že najprv musí byť dobre, aby mohlo byť lepšie.
Trhy sú „prepredané“, takže prevažuje ponuka nad dopytom. To je fakt. Číne sa síce nakoniec podarí prekalibrovať, ale k uspokojeniu nám chýba dostatok nápadov a ochoty investovať, čo je jasne viditeľné.
USA „prežívajú“ na zľavách. Maloobchodný sektor ponúka minimálne 25 percent, a to aj keď si to nikto nepýta, len za účelom zníženia zásob. Novoročné zľavy sa tak stali realitou, a kým maloobchodný sektor si to uvedomuje, finančné trhy a osobite tie v USA, na to ešte len budú musieť prísť.
Moja stratégia
Počas decembra a aj počas prvého kvartálu som vsadil na krátku pozíciu. Základom mojej stratégie je ku koncu dňa všetko predať a na noc uzavrieť pozície. To platí do času, kým sú „intervencie“ centrálnych bánk nekoordinované.
Stále čakám na jasný signál zo strany amerického dolára, ktorý sa aj naďalej bude obchodovať v úzkom pásme s eurom, avšak oveľa silnejšom pásme s menami rozvíjajúcich sa krajín. Americký dolár je stále mojim katalyzátor. Sledujem pásmo od 1,05 do 1,12. Ak dolár stúpne, budem riskovať, ak klesne, budem vyčkávať.
Toto však nie je trh, na ktorý by som mohol byť hrdý. No je to trh pre obchodníka, takže nebudete počuť odo mňa žiadne ponosy.