O peniazoch rozprašovaných z helikoptéry sme počuli veľa. Bol to Ben Bernanke, ktorý túto tézu opätovne vytiahol ako konečnú možnosť boja proti deflácii. Bernanke si bol istý, že centrálne banky dokážu poraziť klesajúce ceny, a tak zvrátia prichádzajúci kolaps podobný tomu z čias Veľkej depresie. Počas svojho úradovania však siahol iba po menej extrémnej politike – kvantitatívnemu uvoľňovaniu. Napriek jeho globálnemu použitiu vidíme neustály pokles cien a defláciu v Európe a Japonsku. Nie je tak prekvapením, že sa opäť začalo hovoriť o extrémnejších alternatívach.
Tie, okrem iného, priniesol aj Adair Turner, člen rady finančnej politiky britskej centrálnej banky a šéf britského regulačného úradu. Turner tvrdí, že dôvodom súčasného anemického pokrízového rastu je existujúci nadmerný dlh. Problém je, že dlh rastie stále rýchlejšie ako HDP, keď len od začiatku krízy narástol o 34%. To nutne vedie k ďalšej kríze a recesii. Sme odsúdení na nestabilitu.
Pre riešenie je treba myslieť neštandardne. Peniaze rozprašované z helikoptéry sú možnosťou, no veľmi nepraktickou. Oveľa jednoduchšie by bolo miesto bankoviek použiť digitálne peniaze a každému občanovi krajiny pripísať na účet určitú sumu. Ale ani toto riešenie nie je bezproblémové a tak podľa Turnera treba prísť s monetárnym financovaním. To spočíva na myšlienke, že vláda sa nebude financovať emitovaním dlhopisov, ale časť jej výdavkov bude financovať priamo centrálna banka emisiou nových peňazí. Dlh vlády sa tak nezvýši, no zvýšia sa vládne výdavky a tak aj množstvo peňazí v ekonomike s pozitívnym vplyvom na infláciu.
Ideálne by sa monetárne financovanie spojilo s daňovými úľavami, čím by ostalo viac peňazí pre občanov, no vláda by svoje výdavky nemusela znížiť, keďže by výpadok financovala centrálna banka. Turner navrhuje, aby sa takáto politika zaradila do štandardnej výbavy monetárnej politiky. Navyše si myslí, že do piatich rokov bude musieť tento model použiť Japonsko. Dokonca monetárne financovanie nemusí byť použité iba jednorazovo, ale aj dlhodobo, podľa potreby.
Turnerovo myslenie je príkladom toho, ako sa posúvajú ekonomické princípy a priority v časoch, keď svet nefunguje tak, ako by si politici predstavovali. Najprv s úžasom zistili, že nadmerný dlh je tým problémom, ktorý spôsobil krízu a treba ho výrazne obmedziť. Neskôr však prišli na to, že bez nového masívneho dlhu nie je ekonomický rast a preto ten starý treba zlikvidovať za pomoci inflácie. A infláciu treba za každú cenu, aj za pomoci monetárneho financovania, ktoré vždy v histórii bolo začiatkom hyperinflácií.
Stačilo by iba trošku monetárneho financovania, čo by nakoplo ekonomiku. Ale bohužiaľ, v politike ide racionalita bokom. Ako poznamenal M. Friedman – nič nie je trvalejšie ako dočasné vládne opatrenia. Keď sa raz začne s monetárnym financovaním, odbúra sa posledná poistka, ktorá zabezpečuje stabilitu systému. Politici budú mať mandát míňať toľko, koľko považujú za vhodné.
A aj keď sme od tohto scenára stále veľmi ďaleko, podobné hlasy budú iba silnieť. Kreativita je pekná vec, no robiť experimenty na súčasnej populácii sa môže nakoniec ukázať ako veľmi rizikové. Najmä s vedomím, ako podobné experimenty dopadli v minulosti. Žeby skutočne neexistoval spôsob ako škrtnúť dlhy civilizovane?