Z celkového hľadiska sa ceny drahých kovov tento týždeň posunuli vyššie. Avšak začiatkom týždňa to vôbec takto nevyzeralo. Zlato sa v pondelok len na chvíľu vybralo otestovať 1290 USD, aby v utorok zažilo pád na 1250 USD, čím dosahovalo opätovne na svoje dno z pred pár mesiacov. Striebro sa v pondelok držalo lepšie, avšak ani ono sa neubránilo utorňajšiemu prepadu k hranici 20,5 USD. V stredu sa drahé kovy pohybovali v hranici 1270 – 1285 USDD pre zlato a 21,1 – 21,5 USD pre striebro. Štvrtok sa zlato pohodlne prehuplo cez 1320 USD a striebro atakovalo hranicu 22,2 USD. Piatkové obchodovanie bolo pokojné a nič výrazné sa už neudialo.
Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1317,4 USD, čo bolo o 44,2 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 21,95 USD a vzrástla o 0,61 USD. Tieto cenové pohyby sa prejavili i na pomere ceny zlata a striebra, ktorý je na úrovni 60,02 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 60,02 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 59,66). To znamená, že tento týždeň si striebro oproti zlatu mierne pohoršilo. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) ukončil na úrovni 226,26 a v porovnaní s minulým týždňom stúpol o 14,08 USD. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 92,17 a stúpol o 5,42 USD. Údaje z COMEXe stále nie sú, vzhľadom na uzavreté federálne úrady v USA.
Tento týždeň oba drahé kovy venovali pozornosť dianiu v USA spojenému s navýšením dlhového stropu a tzv. uzavretiu federálnej vlády. Od týchto správ neboli závislé len drahé kovy, ale v princípe celý svet a globálna ekonomika. Tu je vidno, ako veľmi vplýva americká politika na všetko. Politici sa dohodli, aj keď len do februára budúceho roku. Bude sa potom situácia opakovať? Ťažko povedať, pretože politici sa vlastne dohodli, že sa vlastne ešte len dohodnú. A z toho môže vzísť opätovne dohoda o tom, že sa dohodnú a tak ďalej. Faktom je, že umožnenie opätovného míňania federálnych výdavkov v USA upokojilo celý svet. Avšak USA svoju dlhovú situáciu nevyriešia. Výdavky vysoko prevyšujú príjmy a zároveň sa opakovane pripravujú zákony, ktoré majú tieto výdavky na novo navyšovať. Výsledkom bude len viac a viac dlhu. Teda dovtedy, kým bude americký dolár rezervnou menou. A to nemusí byť naveky.
Tento týždeň sa vzhľadom na nízke ceny drahých kovov objavila opätovne negatívna GOFO miera na zlato, ktorá nás informuje o niekoľkých veciach. Po prvé to indikuje stres na londýnskom fyzickom trhu so zlatom, pretože vlastníci zlata nie sú ochotní za súčasných cien kov požičiavať / predávať. Po druhé je za tým s vysokou pravdepodobnosťou predaj fyzického zlata do Ázie, kde je možné dnes zarobiť na relatívne vyšších cenách fyzického zlata, oproti cenám papierového zlata na COMEXe. Inými slovami sa opakuje situácia z pred pár mesiacov a my môžeme čakať na ohromujúce štatistiky dovozu zlata ak nie do Indie, tak určite do Číny. Indexy ťažiarov tento týždeň opäť atakovali svoje dvojročné minimá, potom však postupne rástli, tak ako rástla cena samotných drahých kovov. Uvidíme, či sa bude opakovať história, keď po zdvihnutí dlhového stropu USA v roku 2011 narástlo zlato o 17 %. Ako vždy je tieto krátkodobé pohyby ťažko predpovedať. Ja osobne si však myslím, že pre drahé kovy to zatiaľ vyzerá tak, že opätovne ostanú na súčasných resp. veľmi podobných úrovniach. Kým nepríde nejaká zásadnejšia udalosť.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
Aj Rusi majú apetít po zlate
Dopyt po zlate z Ázie vôbec neutícha. Naopak. Pri nižších cenách je zlato stále zaujímavou investíciou. Od roku 2011 sa Číne podarilo doviesť do krajiny viac ako 2100 ton zlata. Len v auguste tohto roku doviezla Čína 134 ton zlata, čo je druhý rekordný mesiac po marci, kedy sa do krajiny dostalo 223,5 tony zlata. Pri októbrovom poklese ceny a negatívnej GOFO úrokovej miere, môžeme podobnú situáciu predpokladať i dnes. Čína zároveň zvyšuje svoju ťažbu žltého kovu. Medziročne sa jej podarilo vyťažiť o 8 % viac zlata, čo predstavovalo 270,16 tony od januára do augusta tohto roku. Podľa World Gold Council sa Čína drží na prvom mieste v ťažbe žltého kovu už šiesty rok po sebe a dnes vyťaží 100 násobne viac zlata, ako tomu bolo v roku 1949. V krajine dnes operuje viac ako 100 tisíc obchodov so zlatom a zároveň predáva investičné zlato 20 bánk.
V Indii sa opätovne prejavuje vyšší dopyt po žltom kove. Tamojší obchodníci hlásia, že sú schopní predávať uncu zlata o 100 USD viac, ako je dnešná spotová cena. To súvisí s vysokým dopytom po žltom kove, ako aj faktom, že dovoz zlata do krajiny podlieha mnohým komplikáciám spojeným s vyššími dovoznými poplatkami, ako aj administratívnymi pravidlami.
Zlato netreba predávať. Nie je to môj názor. Týmto spôsobom sa vyslovil prezident ECB Mário Draghi, ktorý podľa jeho vlastných slov nebol nikdy zástancom predaja zlata centrálnymi bankami. Zlato považuje za dobrý nástroj voči fluktuácii amerického dolára. Viac nájdete na tomto krátkom videu:
V Rusku bol uvedený na moskovskej burze prvý zlatý ETF, ktorý je 100 % krytý zlatom. Cieľom je priblížiť možnosť investovania do zlata pre ruskú klientelu, ktorá je rovnako čoraz viac náchylnejšia k držbe zlata. Cena zlata bude uvádzaná v rubľoch a minimálny nákup bude 10 g zlata.
A ešte tu máme aj niečo pre konšpirátorov. Cena zlata je manipulovaná. To nie je pre mnohých veľmi nové zistenie. Skôr sú zaujímavejšie fakty, okolo ktorých sa tento krát chytili i hlavné médiá. Tak napríklad 11.10. 2013 - predminulý piatok – bolo na burzu umiestnených v jeden moment 5000 kontraktov (15,5 tony zlata) za trhovú cenu (akúkoľvek v tom momente), čo spôsobilo náhly prepad ceny o 25 USD a uzavretie burzy na 10 sekúnd. Veľmi netradičné obchodovanie. Mal niekto úmysel znížiť cenu stoj, čo stoj?
Viac dlhov znamená lepší rating
Najdôležitejšie udalosti minulého týždňa boli spojené s dlhovým stropom v USA. Ale začnime klasicky v Európe. Tam sa začína čoraz viac rozmáhať názor o tom, že úsporné opatrenia nie sú tým pravým orechovým. Jedným z najnovších príkladov je Írsko. Ich návrh rozpočtu na budúci rok síce obsahuje škrty a zvyšovanie daní vo výške 1,5 % HDP, avšak pôvodná dohoda bola 1,8 % HDP. Minister financií Michael Noonan povedal minulý týždeň, že národ viac úspor nezvládne. Írsko sa dosalo do problémov potom, čo prevzal štát na seba záväzky vo výške viac ako 60 mld. euro za bankový sektor, ktorý ak by skrachoval ohrozil by hlavne nemecké banky. To spôsobilo, že má dnes Írsko dlh na úrovni 123 % HDP a deficit rozpočtu vo výške 7,3 % HDP.
A Írsko nie je samé. Už viac krát sme písali o Španielsku. To si dnes síce užíva relatívne nízke úrokové miery na svojich 10 ročných dlhopisov, ktoré sú na ročnej báze na svojich minimách. Zlé úvery dosiahli v krajine výšku približne 190 mld. euro, čo tvorí až 12,12 % všetkých úverov a sú dnes na úrovni o 30 % vyššie od minulého maxima. To sa bude dať napraviť jedine cez ESM – teda aj naše dane alebo priamym zásahom ECB. Tak sa treba aspoň psychicky pripraviť.
Ďalšie úspory sú nutné i v Taliansku. Tam sa tamojšia vláda rozhodla predávať po vzore Grécka svoje kultúrne pamiatky. Na predaj je ich viac než 50 a môžete si vybrať z nehnuteľností ako je hrad Orsini Castle neďaleko Ríma, ktorý bol postavený pre pápeža Nicholasa III v roku 1270 alebo Villu Mirabello neďaleko Milána postavenú pre Kardinála Duriniho, veľkého inkvizítora Malty. Plán je získať viac ako 500 miliónov euro a zároveň investície, ktoré budú plynúť do prestavby týchto nehnuteľností na turistické atrakcie, ktoré rovnako prinesú i pracovné miesta.
Komu niet rady, tomu niet pomoci, sa hovorí. Takto sa možno správa anglická vláda. Všetci dobre vieme, ako dopadla bublina na trhu s nehnuteľnosťami v USA v roku 2008. Jej príčinou boli lacné peniaze a zároveň regulácie, ktoré motivovali nekredibilných ľudí, brať si nové a nové pôžičky. Dnes sa vo Veľkej Británii pravdepodobne odohráva rovnaký scenár. Anglická centrálna banka drží úrokové miery na svojich historických minimách. Vláda zároveň predstavila nový program pre klientov, ktorí majú v bankách minimálne vklady. Program ich má motivovať ku kúpe nehnuteľností. Výsledkom sú rastúce ceny nehnuteľností v krajine. Nepripomína vám to rok 2008?
Minulý týždeň Čínska vládna tlačová agentúra vydala správu o tom, že je načase sa zbaviť dominancie amerického dolára. Správa bola vydaná v kontexte diania v USA a vplyvu tohto diania na globálnu ekonomiku. Ihneď sa objavili informácie o tom, že práve čínska mena by mohla nahradiť americký dolár, primárne v kontexte toho, že Čína dnes dováža značné množstvo zlata, ktorým by mohla novú menu kryť. Avšak nie tak rýchlo. To, že Čína niečo deklaruje, neznamená, že sa tak i správa a bude správať. Prvým divným znakom je, že ak by naozaj tak významne nedôverovala americkému doláru, prečo by navyšovala svoje zahraničné rezervy. Tie dosiahli v septembri maximá vo výške 3,66 bilióna USD, pričom s predpokladá, že značnú časť navýšenia budú tvoriť práve americké dlhopisy. Skôr to vyzerá tak, že Čína rovnako ako iné mocnosti často deklarujú jedno a v skutočnosti robia úplne niečo iné.
To sa deje i v USA. Tam sa hovorí o zodpovednej politike už hodnú chvíľu. Situácia okolo dlhového stropu nenechala mnohých spať a dokonca sa i agentúra Fitch zamyslela a v priebehu týždňa vydala správu o tom, že uvažuje o negatívnom výhľade pre troj áčkový rating USA, keď sa nenavýši dlhový strop v krajine. Áno, vyššie dlhy sú dnes zárukou lepšieho ratingu. Ale to je dnes nový normál. Teda aspoň čo sa týka USA. Nakoniec sa však podľa očakávaní politici dohodli, že opätovne umožnia vláde míňať do Januára 2014 a po 16 dňoch sa niektoré zavreté federálne úrady otvoria. Schválili si i plán dohody. Do decembra by mali pripraviť podmienky pre zvýšenie dlhu. Predpokladá sa, že USA budú musieť navýšiť dlhový strop aspoň o 1,1 bilióna USD. Takže sa začiatkom roku 2014 môžeme opätovne tešiť na podobnú situáciu, aká bola teraz. Ako reakciu na tieto kroky vydala čínska ratingová agentúra Dagong správu, že znižuje ratingu USA z A na A mínus. To sa dá považovať za správne. Avšak táto ratingová agentúra nemá skoro žiaden vplyv v porovnaní s klasickou trojkou: S&P, Moody's a Fitch. Na strane druhej je inak Čína v podobnej situácii ako USA a tak sa dá toto vyhlásenie skôr pripísať vyššie spomenutej správe o de-amerikanizácii sveta. To, čo by však každého malo zaujímať, je skôr americká centrálna banka FED. Tá opätovne v priebehu ostatného týždňa navýšila svoju bilanciu o 50 mld. USD, o 100 mld. USD v priebehu jedného mesiaca a o 1 bilión USD za ostatný rok. To môže byť problém číslo jedna. Dlh USA je v porovnaní s touto politikou až druhoradý.