Napríklad WSJ tvrdí, že podiel technologických firiem na celkových IPO(prvý vstup firmy na burzu, pozn. red) teraz klesol na sedemročné minimá. "Iba 11 percent IPO v USA sa v roku 2015 týkalo technologického sektora. A akcie firiem, ktoré boli na trh uvedené, si veľmi dobre nevedú," uvádza denník, podľa ktorého ide o silný signál, že "trhy nie sú tak nadšené zo všetkého, s čím prídu fondy rizikového kapitálu".
Bublina na neverejných trhoch
WSJ teda tvrdí, že technologických IPO je málo, pretože po nich nie je dopyt. Takáto logika je ale problematická práve preto, že akcie, ktoré boli na trh uvedené, si často nevedú veľmi dobre. K tomu totiž dochádza vo chvíli, keď cena počas úpisu leží príliš vysoko. A ak počas neho investori nakupovali za prehnane vysoké ceny, znamená to, že dopyt bol príliš vysoko a nie nízko. Investori sa jednoducho vrhli po každej IPO, ktoré bolo k dispozícii, aj napriek tomu, že museli platiť cenovú prémiu.
Technologických IPO teda neubúda kvôli nízkemu dopytu, ale kvôli tomu, že tieto firmy radšej zostávajú mimo verejný trh. Mladé rastúce firmy zvyčajne potrebujú veľa hotovosti a trhy bývali tým miestom, kde ju získavali. Teraz ale existuje rad iných možností.
Jednou z nich sú tzv. neverejné IPO, počas ktorých firmy získavajú zdroje od investorov zameriavajúcich sa na firmy v neskorších fázach vývoja. Podľa niektorých názorov ide o známku bubliny na neverejných trhoch, čo je ťažké nejako potvrdiť. Ale ide o jav, ktorý nie je obmedzený len na technologický sektor, pretože v USA sa čoraz viac firiem rozhoduje, či nezostať mimo verejnej trhy.
Rok 2000 bol zlomový
Ekonómovia Craig Doidge, G. Andrew Karolyi a Rene M. Stulz nedávno zverejnili štúdiu, v ktorej ukazujú, že k prudkému počtu obchodovaných spoločností dochádza v USA už od polovice deväťdesiatych rokov. Celkom ich počet klesol z 8 000 na 4 100. Vo zvyšku sveta naopak došlo k rastu z 30 700 na 39 400. Ide teda o jav, ktorý je špecifický pre USA a musí byť odrazom vládnej politiky, alebo toho, ako fungujú miestne trhy. Rad ľudí tak poukazuje na reguláciu, ktorá od roku 2002 vyžaduje po obchodovaných spoločnostiach dodržiavanie veľmi prísnych pravidiel. Podľa uvedených ekonómov ale nejde o primárny faktor, aj keď svoj význam má.
Významnú úlohu môže hrať zhoršujúca sa dynamickosť amerického korporátneho sektora. Po roku 2000 začal klesať celkový počet novo vznikajúcich firiem a zároveň prebieha vlna fúzií a akvizícií. K tomu sa pridáva rastúci význam fondov rizikového kapitálu. Dnes je väčšina peňazí spravovaná investičnými fondmi, ktoré môžu vkladať kapitál aj do fondov rizikového kapitálu. Firmy tak majú prístup k peniazom bez toho, aby vstupovali na verejný trh. A investičné fondy majú aj naďalej diverzifikované portfólia zložené z investícií do celej rady spoločností.
Akciové trhy neprešli testom trhových ekonomík
Môžeme sa teda pýtať, či je popísaný vývoj škodlivý. Napríklad investor Marc Andreessen sa domnieva, že verejné trhy nútia manažment spoločností na orientáciu na krátkodobé výsledky. Neobchodované firmy sa podľa neho naopak zameriavajú skôr na dlhšie obdobie a zdá sa, že dáta tento pohľad potvrdzujú.
Napríklad sa ukazuje, že neobchodované firmy investujú viac než ich obchodované náprotivky. Možno teda akciové trhy neprešli testom trhových ekonomík a americkej ekonomike prospeje posun smerom k neobchodovaným spoločnostiam. Je ale tiež možné, že malá transparentnosť a likvidita trhu so súkromným kapitálom nakoniec povedie k tomu, že popísaná zmena narobí viac škôd ako úžitku.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz