V čase, keď sa nezamestnanosť stala fenoménom a strašiakom, je nevhodné spochybňovať účinnosť programov aktívnej politiky trhu práce (APTP) a diskutovať, či by sa finančné prostriedky prideľované na tento účel nedali využiť efektívnejšie. V porovnaní s priemerom v EÚ je miera nezamestnanosti v našej krajine stále viac než dvojnásobne vyššia, a preto náznaky poklesu nezamestnanosti v roku 2002 by nemali znamenať znižovanie prísunu finančných prostriedkov pre APTP a vonkoncom by sa tak nemalo diať z dôvodu zvyšovania výdavkov na pasívnu politiku trhu práce, ako to bolo v predchádzajúcom období (zo 4,3 mld. Sk v roku 1996 na 0,5 mld. Sk v roku 1999).
Okrem širších činiteľov súvisiacich s reštrukturalizáciou nášho hospodárstva patrí z dlhodobého hľadiska medzi faktory ovplyvňujúce súčasný stav nezamestnanosti vysoká miera nezamestnanosti osôb s nízkou kvalifikáciou, dlhodobá evidencia evidovaných nezamestnaných (EN) -- nad 12 mesiacov, či nezamestnanosť mladých ľudí -- absolventov škôl bez následného uplatnenia v praxi. Tejto rizikovej skupine je potrebné venovať zvýšenú pozornosť najmä formou rekvalifikácií. Hoci rekvalifikácie sú najväčšou slabinou APTP, ich efektívnosť je spochybňovaná vyčísleným alarmujúco nízkym podielom (za sledované obdobie 20 -- 25 %) umiestnených po rekvalifikáciách k celkovému počtu rekvalifikovaných počas roka, mali by ako jeden z hlavných nástrojov APTP zohrávať kľúčovú úlohu v zlepšovaní zamestnateľnosti nezamestnaných. Z hľadiska rozsahu nezamestnanosti v SR je 3,5-percentný podiel rekvalifikovaných v roku 2001 z celkového počtu evidovaných nezamestnaných stále veľmi malý.
Nízke percento efektívnosti by sa mohlo zvyšovať napríklad postupným zaškoľovaním zamestnancov úradov práce na kvalifikovaných odborníkov, "projektových manažérov", ktorí by pružne a citlivo dokázali vždy včas reagovať na potreby trhu práce priamo vo svojom územnom obvode. Vypracovaním rekvalifikačných programov vhodne zameraných na konkrétne cieľové skupiny s možnosťou čerpania tak málo využívaných finančných zdrojov EÚ, určených na tento účel, by tak flexibilnejšie odstraňovali aktuálny nesúlad medzi dopytom a ponukou pracovných príležitostí.
Naďalej absentuje spolupráca a koordinácia medzi verejnými a privátnymi službami zamestnanosti a na jedného pracovníka úradu práce pripadá v porovnaní s medzinárodnými štandardmi stále veľa nezamestnaných (priemer cca 268 EN). Bolo by preto vhodné využiť inštitút podpory alternatívneho poskytovania sociálnych služieb a služieb zamestnanosti a v rámci republikových rekvalifikačných programov rekvalifikovať "koordinátorov trhu práce" z radov nezamestnaných (aktivizovanie EN z rizikových skupín). Po legislatívnej úprave by títo suplovali niektoré kompetencie úradu práce, čím by okrem iného znížili administráciu a vysokú zaťaženosť sprostredkovateľov ÚP v súvislosti s platnou novelou zákona o zamestnanosti, ktorá určuje nezamestnaným kontakt s úradom práce dvakrát mesačne. Okrem toho rekvalifikovaní "koordinátori trhu práce", pôsobiaci na vytvorených detašovaných pracoviskách v spádových oblastiach miest a obcí, by takto v spolupráci so starostami mohli priamo ovplyvniť a regulovať zamestnanosť napríklad vytváraním krátkodobých dohodnutých pracovných miest v rámci verejnoprospešných prác podľa potrieb mesta, obce. Na to však treba viac politickej vôle a dotiahnutie projektov na celorepublikovú úroveň.
Rodín, v ktorých nikto nepracuje, je na Slovensku čoraz viac, možno by nebolo zlé začať aktualizáciou Národného plánu zamestnanosti. Určiť si priority, stratégie a venovať tiež väčšiu pozornosť rekvalifikáciám, ktoré si ju nepochybne zaslúžia. Veď právo na prácu vychádza zo základných princípov zakotvených v Ústave SR, a medzi nami sú toľkí, ktorí by chceli pracovať...
StoryEditor