V septembri 2014 cena ropy poklesla pod $100. O rok neskôr sa usadila pod $50. Teraz čakáme, či sa dostane aj pod úroveň $25. Výrazný pokles cien ropy mal so sebou priniesť silné ekonomické stimuly. Zdá sa však, že sa deje pravý opak. Čo ak nízka cena ropy svetovej ekonomike nepomôže, ale naopak ju posunie bližšie k recesii?
Ekonomické modely hovoria jednoznačne – pokles ceny ropy má mať na svetovú ekonomiku pozitívny vplyv. Úspora na strane spotrebiteľov má vytvoriť väčší dopyt po spotrebných statkoch ako sú straty z nižšieho príjmu exportérov ropy. Ináč povedané - peniaze, ktoré spotrebitelia ušetria na palivách, minú na iné tovary. Exportéri ropy by ich smerovali do finančných aktív, a preto agregátny dopyt bude väčší.
A tak súčasná cena ropy, ktorá je tretinová oproti svojej priemernej cene za posledných 5 rokov, by mala byť pre ekonomiku veľkou vzpruhou. Najmä pri uvedomení si, že aj keď je jej nominálna hodnota $30, ak ju očistíme o infláciu za posledných 20 rokov, bude jej cena iba polovičná. Skutočne, ak cenu ropy za posledných 70 rokov upravíme podľa inflácie zistíme, že jej priemerná hodnota za posledných 7 dekád bude $42 dolárov. Nachádzame sa teda veľmi nízko aj vzhľadom k dlhodobej cene.
Zdá sa však, že tento ekonomický model (ako jeden z viacerých) prestáva platiť. A nie je to preto, že by ľudia neboli racionálni, naopak, každý model je len zjednodušením reality, a v tomto prípade zjednodušením zásadným. Zabúda sa opäť na kľúčovú vec, ktorou sú dlhy. Ľudia sú si vedomí faktu, že je ekonomická kríza, výhľad je neistý a preto potrebujú šetriť. Ušetrené peniaze, miesto toho, aby ich dávali na nákup iných statkov, používajú na splácanie svojich dlhov. Z toho pohľadu je tak vplyv ropy na dopyt minimálny.
Naopak, tým, že máme nadprodukciu, investovanie do nových ropných projektov sa odsúva do nenávratna. Nové investície financované novými úvermi sa tak nedejú, čo znižuje dopyt po nových výrobných zariadeniach a technológiách, čo následne znižuje agregátny dopyt. Podčiarknuté a zrátané – nízka cena ropy je pre globálnu ekonomiku skôr negatívna.
Samozrejme, znižovanie dlhov je pre ekonomiku z dlhodobého pohľadu pozitívne, avšak dlhy musia byť znížené ešte omnoho viac, aby sa mohli stať ďalším potenciálnym motorom rastu. A čo je horšie, aj keď sa ľudia snažia znižovať svoj dlh, vlády sa rozhodli, že globálnu ekonomiku treba podporiť novým dlhom. A keď to nerobia spotrebitelia, musia to robiť vlády. Vlády teda zvýšia svoj dlh, ktorý koniec koncov aj tak zaplatia občania vo forme vyšších daní. Čiže to, čo ľudia ušetria na splátkach úverov, nakoniec zaplatia na vyšších daniach. Vláda sa v tomto tromfnúť nedá.
A tak nakoniec možno najlepším scenárom bude, že cena ropy vzrastie, možno na dvojnásobok súčasnej ceny. Tam budú spokojní všetci – no najviac exportéri ropy, ktorí môžu už čoskoro čeliť väčšiemu politickému tlaku, ktorý môže ohroziť stabilitu v mnohých oblastiach sveta. No na to budeme najskôr potrebovať krachy veľkých ropných spoločností, čo ešte stále nie je na obzore.