Od začiatku krízy sa zvýšila globálna nezamestnanosť o 62 miliónov na viac ako štvrť miliardy. Najzasiahnutejšou skupinou sú mladí ľudia vo veku 15-24 rokov, ktorých nezamestnanosť dosahuje až 75 miliónov. Ich miera nezamestnanosti je až trikrát vyššia ako miera nezamestnanosti dospelých. Našťastie sa už našiel spôsob, ako túto nezamestnanosť vyriešiť – stačí opäť zaviesť otroctvo.
Nie je prekvapujúce, že práve mladí trpia krízou najviac. Po veľkom raute sú firmy postavené pred nutnosť šetriť – byť efektívnejšie. Oveľa viac sa im oplatí zamestnať pracovníka s praxou ako novopečeného absolventa, ktorý stojí mnoho počiatočných investícií s neistou návratnosťou. A keďže zákonník práce neumožňuje viazať si zamestnancov na viac ako na pár mesiacov, investovanie do zamestnanca bez praxe je nerozumné. O absolventov tak nie je záujem, aj napriek tomu, že sú lacní.
Avšak je tu aj oveľa hlbší problém. Globálna nezamestnanosť mladých 13%, no v Európe je to až dvakrát viac. V krajinách ako Grécko, Španielsko či Chorvátsko je nezamestnaných viac ako polovica mladých. Ako je možné, že práve v sociálnej Európe trpíme práve takouto antisociálnou realitou? Je to jednoduché – práve kvôli sociálnej politike v praxi.
Sociálna politika je stelesnením nezodpovednosti. Učí nezodpovednosť ľudí, ktorým sa nechce pracovať, lebo vedia, že o nich bude postarané. Je nespravodlivá voči ľudom, ktorí riskujú a podnikajú, pretože ich oberá o veľkú časť ziskov bez toho, aby im pomohla v prípade problémov. Núti politikov k neefektívnosti, keďže verejné rozpočty rastú, no ich vecná zodpovednosť voči peniazom ostatných je nulová. A táto nezodpovednosť voči verejným peniazom spôsobuje, že verejné inštitúcie ako školstvo žijú vo slonovinovej veži, bez akéhokoľvek kontaktu s realitou – s trhom práce.
Cieľom školského systému je získať titul, nie dobrú prácu. V čase boomu, chcel byť každý právnik či ekonóm a štát mu to veľmi jednoducho umožnil – celé štúdium mu zaplatil. Teraz má Európa masy vyštudovaných právnikov a ekonómov, len s menším problémom – voľné miesta pre nich neexistujú a možno ani dlho nebudú. Teraz im vysvetlite, že päť rokov študovali zbytočne a radšej by sa mali porozhliadnuť po nejakej „podradnejšej“ práci.
Celkom iná situácia by nastala, keby si za štúdium museli doplácať. Vysokoškolák by si veľmi dobre rozmyslel, či bude investovať práve do tej či onej školy. Zároveň by kvôli nižším daniam ostalo viac rodičom, ktorí by zvažovali ten istý problém – ako efektívne naložiť s peniazmi. Pravdepodobne by študent musel aj pracovať, čím by sa vrátil na zem a spoznal by hodnotu zarobených peňazí. Celú túto múdrosť a efektivitu zničil systém bezplatného vyššieho školstva.
Ostala nám tak realita, v ktorej štvrtina budúcej pracovnej sily nemá žiadne alebo iba minimálne pracovné návyky. Aby sa to zmenilo, krajina s najväčšou nezamestnanosťou na svete prichádza so skutočným riešením. Centrum plánovania a ekonomického rozvoja Grécka navrhuje, aby každý mladý nezamestnaný Grék pracoval rok zadarmo. Ak sa mu to nebude páčiť, má odísť za hranice.
Je vskutku zábavné, čo dokážu socialistickí plánovači vymyslieť. A neustále dookola - po tom, ako krízu svojou politikou vyvolali, teraz prekypujú nápadmi, ako sa z nej dostať. Pokiaľ však nebudú donútení niesť zodpovednosť za svoje konanie, budú si žiť svoje spokojné životy na náš úkor.