Hoci francúzske média sa momentálne viac venujú záletom Francúzskeho prezidenta Hollandeho, pozornosti uniká niečo, čo môže byť oveľa podstatnejšie. Francúzsky prezident je dlhodobo najmenej populárnym francúzskym prezidentom (momentálne 80% Francúzov neverí, že by sa mu mohlo podariť vyhrať prezidentské voľby v roku 2017). A druhá najsilnejšia ekonomika eurozóny je pritom na posmech. So svojou stagnáciou, nenaplnenými ambíciami (zlepšiť podnikateľské prostredie, naštartovať rast) a nezamestnanosťou nad 10% (10.8% konkrétne). Stačí sa pozrieť trochu viac na SV smerom na Berlín a tam je to úplne iný svet.
Hollande zjavne nemá čo stratiť a urobil jedno z najzásadnejších rozhodnutí svojho prezidentského obdobia. Bolo už aj na čase. Muselo to však byť viac pompézne a ambicióznejšie, aby sa prekryli Hollandove sľuby z roku 2012 (daňová úľava pre firmy), či z roku 2013 (citeľné zníženie nezamestnanosti). Nech už je dôvodom čokoľvek (vysoké dane, veľká armáda úradníkov, lobistov a vybavovačov nalepená na zákonodarcov, či proste privysoké náklady na pracovnú silu – za posledných 10 rokov rástli dvojnásobným tempom oproti Nemecku), Hollande v očiach občanov zlyhal.
Ohlásil preto nový útok proti stagnácii ekonomiky. A pompézne. 600 novinárov v prezidentskom paláci počúvalo o tom, čo všetko chce prezident stihnúť. Zníženie daní (hlavne viazané na pracovné miesta ako sú odvody), zníženie verejných výdavkov o €50 mld. medzi rokmi 2015/17, zníženie byrokracie, založenie „rady pre zjednodušenie“, zlepšenie Francúzsko-Nemeckých vzťahov a všeobecné zlepšenie francúzskeho podnikania.
Zatiaľ to vyzerá tak, že Hollande každému sľúbil čo chcel počuť, takže uvidíme ako sa to podarí. Ako zníži byrokraciu založením rady pre zjednodušovanie? Odkedy chcú úradníci aby boli veci jednoduchšie? Veď by prišli o zmysel svojej existencie. Viac formulárov, zložitejšie pravidlá a viac povinností znamená väčší vplyv úradníkov a menej času pre podnikateľov na realizovanie nápadov. To isté energetika – Francúzi trvajú na jadre, Nemci ho odpájajú a idú do alternatívnych energií. Na jednej strane – plán je lepší ako nič a Nemci tento plán vítajú. Na druhej strane, Francúzi poslednú dekádu robili presný opak toho čo Nemci – dvíhali svoje náklady práce, nereformovali svoj sociálny systém a pracovali menej. Francúzi majú najväčší objem voľného času v Európe (robia 680 hodín na hlavu ročne, Nemci o 100 hodín viac). A platy majú druhé najvyššie v Európe. Drahá pracovná sila, ktorá toho veľa nerobí, to je problém pre francúzske firmy. Vláda sa do toho snaží montovať a míňa 55% HDP (najviac v Európe) na rôzne programy podpory zamestnanosti. To je samozrejme z peňazí, ktoré firmy a občania musia zaplatiť štátu. Existuje len málo krajín, ktorých priemysel produkuje tak malú pridanú hodnotu ako francúzsky.
Hollande si spoluprácu s Nemeckom predstavuje aj tak, že chce harmonizovať dane pre firmy s Nemeckom (na tom pracuje francúzsko-nemecká skupina od roku 2010 a tak skoro to hotové nebude). Ďalším bodom spolupráce má byť dohoda o transakčnej dani ešte pred májovými eurovoľbami. Možno by bolo lepšie, keby sa Francúzsko inšpirovalo nemeckou Agendou 2010 (za éry Schrodera) z roku 2003. Obmedzenie dlhodobých sociálnych benefitov a zníženie nákladov na pracovnú silu dostalo Nemecko z pozície „Chorého muža Európy“ na ťahúňa rastu eurozóny. A to v priebehu dekády. Ak aj Francúzsko znižovalo niektoré dane, nahradilo ich inými daňami (a to nespomíname pokus o zdanenie vysokých príjmov 75% sadzbou). A mnohé ambiciózne plány ostali len vo forme papiera v podobne výstupu nejakej plánovacej komisie. Liberalizácia pracovného trhu a obmedzenie sociálnych dávok je dlhodobým tabu vo Francúzsku. Hollande však môže byť francúzskym Schroderom ochotným zaviesť hlboké reformy a obnoviť konkurencieschopnosť Francúzska. Alebo môže byť poslušným úradníkom, ktorý urobí len nevyhnutné minimum pre upokojenie trhov a ratingových agentúr bez toho, aby si znepriatelil rôzne záujmové skupiny. Ľudia, ktorí ho dobre poznajú hovoria, že kedykoľvek sa môže vyhnúť ťažkým rozhodnutiam, tak sa im vyhne. Tým pádom majú Francúzi väčšie istoty a stabilitu. Či im to však pomôže zastaviť pomalý – dekády trvajúci pokles, to už je menej isté.
Na obrázku nižšie je výstižne ukázané, ako to s tými francúzskymi reformami je. Hollande je aj s Francúzskom na križovatke a môže sa rozhodnúť či ísť doľava (viac daní), alebo doprava (menej výdavkov). Hollande vyhodil smerovku doprava, rukou ukazuje doľava a zároveň sa pozerá doprava. Je možné aj to, že pred križovatkou zastane, dá si oddych a zvolá nejakú komisiu pre plánovanie budúceho vývoja. Autorom karikatúry je The Economist.
