Nerovnováha v ekonomike a nerovnosti v príjmoch obyvateľstva sa v ostatných rokov výrazne prehlbujú. Viacerí ekonómovia sa vyjadrili, že súčasná kríza len zvýraznila priepasť medzi chudobnými a bohatými a tento trend bude zrejme pokračovať aj naďalej.
Kým miera nezamestnanosti vo veľkom počte štátov dosahuje niekoľkoročné maximá, vývoj nominálnych miezd stagnuje, alebo mzdy rastú iba minimálne, niektorí výnimoční zamestnanci z iných odvetví, v iných krajinách si podľa posledných správ výrazne prilepšia. Hovorím o futbalistovi Diegovi Costovi, ktorý by mal podľa viacerých dôveryhodných športových médií od leta prestúpiť do londýnskej Chelsea a poberať týždenný plat 150 000 libier týždenne (bez prémií a príjmov z reklamy!). Dá sa povedať, že pri svojom kolegovi z anglickej ligy, W.Rooneym, ktorý už nejaký čas zarába 300 000 libier sa môže stále cítiť nedocenený.
Ak by sme Rooneyho týždenný plat vydelili klasickým 40 hodinovým pracovným týždňom, dostali by sme slušnú hodinovú mzdu 7 500 libier, čo pri súčasnom kurze 0,8144 EURGBP predstavuje približne 9 200 €/hod. Samozrejme, títo ľudia sa narodili s výnimočným talentom, ktorý celý život zdokonaľovali a svojím zamestnávateľom prinášajú obrovské zisky, no v porovnaní s priemernou mesačnou mzdou na Ukrajine (230 eur) sú ich príjmy až astronomicky vysoké.
Okrem odhalenia lukratívnej futbalovej zmluvy priniesol včerajšok aj údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky, vďaka ktorým môžeme nazrieť aj do peňaženiek Slovákov. Od začiatku roka 2014 poklesla priemerná mesačná mzda v sektore stavebníctva, predaja a opravy motorových vozidiel a ubytovania. Odvetvím s najvyššími príjmami je už tradične sektor informácii a komunikácie, kde je priemerná mesačná mzda na úrovni 1 813 eur.
Po tomto odvetví nasleduje priemysel, nadpriemerný mzdy sa pohybujú najmä v zamestnaniach v oblasti dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (1 481 eur). K štatistikám zo slovenského pracovného trhu sa vyjadrila aj Národná banka Slovenska vo svojom Rýchlom komentári. Ten hovorí o medzimesačnom raste zamestnanosti o 0,2 percenta, v porovnaní s minulým rokom sa tempo jej rastu však spomalilo na 2 percentá. I keď za posledný mesiac rast zamestnanosti mierne spomalil, stále pokračuje v stúpajúcom trende, k jeho rastu prispela najmä tvorba pracovných miest v priemyselnej výrobe a službách. Nízka inflácia na Slovensku i v celej eurozóne môže spomaľovať nominálny rast miezd i do budúcna. Tie na našom území v priebehu apríla poklesli o 0,1 percenta.
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky
Kým slovenskí zamestnanci v oblasti pohostinstva dostanú za mesiac práce v priemere 362 eur, W.Rooney za 10 minút, ktoré venujete čítaniu tohto článku, zarobí približne 1 500 eur - jeho mzda je cca 407 násobne vyššia, ako mzda priemerného Slováka pracujúceho v oblasti reštaurácii a pohostinstiev. Celková priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR v roku 2013 bola na úrovni 824 eur, o 19 eur viac ako rok pred tým.
V porovnaní s ostatnými krajinami na tom nie sme až tak zle, ako by sa možno na prvý pohľad zdalo. Súčasné 27. miesto v rebríčku organizácie UNECE (United Nations Economic Comission for Europe) nás dostáva pred mnohé významnejšie krajiny svetovej politiky. Tento zoznam zoraďuje krajiny podľa mesačnej priemernej mzdy prepočítanej na americké doláre pred zdanením a nezapočítava v sebe ani vyplácanie žiadnych sociálnych dávok. Z európskych krajín sa najlepšie umiestnilo Luxembursko, Česká republika sa umiestnila o priečku pred nami (26. miesto), kým Rusko skončilo až na 30. mieste.
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OECD a UNECE