Pád Čínskeho akciového trhu by nemal byť vnímaný ako príliš prekvapujúci. O rastúcich problémoch čínskeho modelu rastu hovorilo nemálo analytikov už roky a blížiacu sa erupciu problémov dlhšiu dobu naznačoval aj vývoj cien aktív na finančnom trhu, predovšetkým komodít ako meď alebo železná ruda, pre ktoré je Čína dominantným konzumentom. Vysvetľovanie príčin kolapsu a kritiku čínskeho intervencionizmu prenechajme iným, skúsme sa pozrieť, ktoré krajiny najviac ohrozuje kolaps Číny, alebo, lepšie povedané, kolabovanie čínskeho rastu (Čína predsa len nie je Lehman Brothers a len tak sa nevyparí).
Čína zohráva vo svetovej ekonomike čoraz dôležitejšiu úlohu. Od roku 2005 stúpol jej podiel na globálnom HDP z necelých 5% na 15% a s veľkým odstupom sa kvalifikovala do pozície druhej najväčšej ekonomiky sveta hneď po USA. Celá tretina rastu svetovej ekonomiky za posledných 10 rokov mala svoj priamy pôvod v raste Číny. Z uvedených čísel je zrejmé, že radikálne spomalenie, či dokonca zastavenie ekonomického rastu Číny by pocítil prakticky celý svet.
Expozíciu jednotlivých krajín voči riziku spomalenia Číny je možné odhadnúť viacerými spôsobmi (napr. cez toky kapitálu, stavy PZI, a i.). V tomto článku si vystačíme s tokmi zahraničného obchodu, konkrétne s podielom exportu vybraných krajín do Číny na ich celkovom vývoze, resp. na ich HDP (jednotlivé krajiny totiž dosahujú rozličné miery zapojenia do zahraničného obchodu, t. j. rozličné podiely exportu na svojom HDP).
Podľa takto konštruovaného odhadu aktuálne udalosti v Číne najviac ohrozujú ekonomiky Austrálie a Nového Zélandu. „Protinožci“ dosahujú najvyššie podiely vývozu do Číny na celkovom exporte, aj na svojom HDP. Austrália a Nový Zéland navyše vykazujú intenzívny zahraničný obchod aj navzájom, čo môže cez sekundárne efekty ešte zintenzívniť negatívne dopady čínskych ekonomických problémov. Mimochodom, austrálsky aj novozélandský dolár za posledný rok voči USD stratili štvrtinu svojej hodnoty, čo tiež dokazuje, že čínske problémy pre mnohých nie sú vôbec prekvapivé. Medzi ohrozenejšie krajiny patria aj ďalší významní exportéri primárnych komodít – Juhoafrická republika a Brazília, ale tiež exportéri sofistikovanej produkcie ako Japonsko a Nemecko.
V prípade EÚ ako celku tvorí síce export do Číny takmer 10% všetkého exportu, avšak pomerne malú časť HDP. V prípade SR platí opak: vývoz do Číny síce tvorí v porovnaní s ostatnými krajinami najmenší podiel na celkovom exporte, ale prostredníctvom pomerne extrémnej otvorenosti slovenskej ekonomiky (podiel exportu na HDP 92%) zároveň tvorí nezanedbateľnú časť HDP. Ekonomiky Spojeného kráľovstva (UK), USA a pomerne prekvapivo aj Indie, sú z pohľadu exportných príležitostí ohrozené prípadnou recesiou v Číne relatívne najmenej.
Z tohto pohľadu je istým paradoxom, že v „bezpečných“ USA sa v súvislosti s pádom čínskeho akciového trhu ihneď spustila živá diskusia členov FOMC ohľadom oddialenia očakávaného sprísnenia menovej politiky FED.